Ráno sme si v Chiang Mai požičali auto (1200 Bahtov) a vydali sme sa na dlhú, 3-hodinovú cestu na takmer úplný sever krajiny, do Chiang Rai, ktorý sa nachádza pri hranici s Laosom a Myanmarom. Cesta bola zábavná, neustále sme si pospevovali, tancovali, kochali sme sa nádhernou prírodou a v takejto výbornej nálade sme čoskoro dorazili do cieľa. Chrám sa nedal prehliadnuť, ligotal sa už z diaľky a okamžite upútal našu pozornosť. Cvak- cvak- cvak…musela som ho vyfotiť z každého možného uhla. Do hlavného chrámu vás nepustia v topánkach, ale to je juhovýchodnej Ázii samozrejmosť, takisto ako zahalené ramená. Pravidlá treba rešpektovať. Samotný areál nie je najväčší, takže návšteva vám zaberie možno hodinu, alebo 2-3 ako v našom prípade, keďže milujem fotenie a musela som mať všetko zdokumentované .

Chvíľu sme posedeli na lavičke, vychutnávali si prítomný okamih a naplnil nás pocit šťastia. Určite to poznáte, je to ten úžasný pocit, keď nemusíte na nič myslieť, nemusíte sa nikam ponáhľať, môžete len tak tíško sedieť a meditovať.

Mali sme ešte čas a rozhodli sme sa, že navštívime park Singha, ktorý sa nachádza kúsok od bieleho chrámu. Uvidíte tam nádhernú prírodu, prekrásne kvety, čajovníkové plantáže, vedie tade upravená cyklotrasa a takisto tam nájdete budhistickú svätyňu a malú reštauráciu s fantastickým Pad Thai . Milovníci agroturistiky si tu prídu na svoje a načerpáte pozitívnu energiu zo všetkej tej nádhery okolo vás.

Do Chiang Mai sme sa vracali plní zážitkov a s dobrým pocitom perfektne stráveného dňa. Večer sme ešte zašli na pivko a zabávali sme sa na nemeckých dôchodcoch, ktorí si zaplatili za pekné thajské dievčence, ktoré si neskôr odviedli na byt. Nuž, každý musí nejako zarábať. My sme sa zabávali do neskorej noci a cestou na hotel sme si ešte kúpili nejaké suveníry (tí predajcovia snáď nikdy nespia).