Cestou k Thapae Gate sme sa zastavili v požičovni skútrov a na zvyšok dňa sme si jeden zaobstarali za 250 Bahtov. Po krátkej, 20-minútovej jazde sme prišli do cieľa, a tým bol Grand Canyon. Dám vám niekoľko tipov, aby ste tam nešli nepripravení ako my, pretože nikde na internete som sa predtým nedočítala, že Grand Canyon pri Chiang Mai je rozdelený na 3 časti. My, ako neznalci, sme hneď po príchode zastavili na prvom parkovisku, odložili sme skúter a išli sme k hlavnej bráne, kde bolo napísané „ Grand Canyon beach“. Ako vstupné sme si museli kúpiť vodu, prípadne iný nápoj a mohli sme tam stráviť celý deň. Po strmom kopci sme zišli dole až k jazeru, kde bolo zopár lehátok, kajaky a bambusové člny, plošina, odkiaľ sa skákalo do vody, ale na moje prekvapenie to vôbec nevyzeralo tak, ako na fotkách z internetu. Očakávala som krásne výhľady, obrovské útvary vyrastajúce zo zeme a pripomínajúce ten slávny Grand Canyon v USA, mal sa tam nachádzať aj vodný svet, ale toto všetko tam chýbalo. Tak sme sa zložili na lehátku, hodili sa do osviežujúcej vody a šantili sa na bambusovej loďke a veľkých nafukovacích kolesách.

Po 2 hodinkách sme sa rozhodli, že pôjdeme ďalej a tie slávne výhľady niekde nájdeme. O niekoľko stoviek metrov ďalej sme zbadali ďalší vchod, tentoraz k obrovskej skale, odkiaľ sa skákalo do vody a tu na nás už čakali naše vytúžené nádherné výhľady. Sledovali sme tých pár odvážlivcov, ktorí z veľkej výšky skákali do jazera a následne sa museli po lane vyšplhať hore. Bolo to naozaj zábavné divadlo . Spravili sme niekoľko pekných fotiek a vrátili sme sa k nášmu skútru, ale moja zvedavosť mi nedala a museli sme ísť ešte kúsok ďalej a tam sme našli ďalší vchod (áno, v poradí už tretí a v posledných dvoch sa platilo aj vstupné).

Tu sa nachádzal vchod do vodného parku, ale keďže už bolo celkom neskoro (pretože sme netušili, že ku každej atrakcii vedie samostatný vchod), rozhodli sme sa, že to otočíme a vrátime sa do Chiang Mai.

Pred príchodom teda dobre zvážte, ktorá atrakcia vás najviac láka a zvoľte podľa toho aj vstupnú bránu. Keď túžite po nekonečnom relaxe, pohode pri vode a slnení sa, prvý vchod je pre vás ako stvorení. Ak ste milovníci adrenalínu a obľubujete skákanie do vody z veľkej výšky, tak zvoľte vchod dva a ako bonus tu máte úžasný výhľad zo skál. Nakoniec, pre všetkých fanúšikov vodnej zábavy odporúčam vchod číslo 3, ale sem príďte určite skoro ráno, aby ste sa vyhli veľkému množstvu turistov.

Po návrate do mesta sme sa zastavili v jednom obrovskom nákupnom centre a nakúpili si tam donuty, ktoré sú v Thajsku veľmi populárne a fantázii sa medze nekladú, vyzerali naozaj neodolateľne . Večer sme venovali našim obľúbeným pouličným trhom s jedlom a poslednýkrát sme si vychutnali osviežujúci passion fruit shake .

Ráno sme vstávali veľmi skoro, pretože na letisku sme museli byť o pol siedmej ráno. Čakala nás dlhá cesta na úplný juh Thajska, na ostrov Koh Lanta v provincii Krabi. S Jankom sme však boli nadšení, že konečne uvidíme more a nádherné západy slnka na ostrove.

My sme večer strávili chvíľu vo štvorci za Thapae Gate (historické centrum), kde sme sledovali budhistických mníchov pri modlitbe a neskôr sme sa presunuli k Nawarat bridge, kde sa vypúšťalo najviac lampiónov. Po úspešnom boji o náš vlastný lampión sme ho konečne mohli aj my zapáliť a bol to krásny moment, ktorý nám ostane navždy v srdci.

Potulovali sme sa ešte po meste a zastavili sme sa pri skupinke Thajčanov, ktorí z nás boli nadšení a jeden z nich sa so mnou chcel silou mocou odfotiť. Keď som mu prianie splnila, hodil na mňa taký široký úsmev, aký som ešte nevidela .

Pred nami bol posledný deň v Chiang Mai a už dopredu nám bolo veľmi ľúto, že musíme odísť. Toto mesto nám naozaj prirástlo k srdcu.

Prešli sme sa až ku Three Kings Monument, kde sme videli postávať nejakých ľudí a oslovila nás jedna pani, či sa k nim nechceme pridať k rannému cvičeniu tai-chi. Aj keď sme boli unavení, nevyspatí a vyčerpaní, z posledných síl sme sa pridali a nakoniec sme to neoľutovali, bolo to pomalé, ale plynulé cvičenie s dôrazom na správne dýchanie a sústredenie sa. Čo sa mi najviac páčilo bolo to, že sme boli asi jediní mladí bieli farangovia (okrem Američanky, ktorá nás oslovila) a všetci ostatní boli postarší Thajčania, s vekovým priemerom asi 70 rokov, pri ktorých sme sa my mladí hanbili za našu kondičku a závidela som im ich neskutočnú ohybnosť. Sám precvičujúci mohol mať niečo po sedemdesiatke a videli sme na ich tvárach, akí boli radi, že sme sa k nim pridali, ešte aj tempo cvičenia nám prispôsobili. Bolo to veľmi milé privítanie. Na konci sme sa všetci poďakovali a už aj slniečko vyšlo.

Ešte sme sa chvíľu rozprávali s pani z Ameriky a potom sme sa konečne mohli ísť najesť, pomaly sa otvárali aj prvé kaviarne. Po výdatných raňajkách sme sa ešte prešli po historickom centre, ale viac sme už nezvládali a rozhodli sme sa, že sa vrátime na hotel, snáď nám dovolia zložiť sa na pohovke na recepcii. Veľké prekvapenie nás čakalo, keď nám krátko po desiatej ráno oznámili, že izba je už pripravená a môžeme sa ubytovať. Bol to ako dar z nebies a po krátkej sprche sme sa išli dobre vyspať.

Neskôr poobede sme sa ešte kúpali v bazéne a potom sme vyšli do ulíc pozrieť sa, ako vyzerá nočný život v meste. Ten nesklamal, pretože ak ste takí gurmáni, ako my, Chiang Mai je pre vás ako stvorený. Jeden street food market za druhým, jedlá od výmyslu sveta, takisto čerstvé ovocie, šťavy a smoothie z neho, nebíčko v papuľke. Prejedávanie sa konalo každý večer, ale nemohli sme tým dobrotám odolať. Najviac sme si obľúbili grilované ryby s cesnakom a chilli a smoothie z passion fruit (maracuje). A čo bolo najlepšie na týchto trhoch, že boli neskutočne lacné, napríklad mladý kokos tu stál asi 20 bahtov, čo je cca. 50 centov a všetky smoothies stáli tiež okolo 20-25 bahtov. V sobotu sa navyše konal tzv. Saturday Market a celá ulica bola doslova zaplavená predajcami všelijakých maškŕt od výmyslu sveta, suvenírov a šikovnými remeselníkmi. Jediná nevýhoda bola, že tam bola hlava na hlave a nedalo sa tam moc hýbať. Na malú chvíľu sa tam dokonca vytvorila aj dopravná zápcha, haha.

Prvý deň na severe Thajska sme zakončili takto príjemne gurmánsky (ako každý jeden ďalší) a o polnoci sme si ľahli do postele pripravení na nové zážitky.