Pre mnohých z nás je práve jeseň ideálnym obdobím, kedy vyraziť  na objavné cesty a dovolenka mimo sezóny so sebou nesie množstvo skvelých výhod. Menší počet turistov, lepšie ceny za ubytovanie a služby, lacné letenky, väčšia pohoda, nepreplnené horské chodníky a v mnohých prímorských oblastiach ešte stále príjemná teplota vody. Toto všetko si môžete vychutnať, ak si naplánujete pobyt v zahraničí alebo na Slovensku práve teraz, v jesenných mesiacoch.

Otázka znie, kam sa teda vybrať? Ktorá destinácia je najpútavejšia? Oslovili sme známych slovenských travel blogerov, ktorí vám prinášajú kopec úžasných tipov na nezabudnuteľnú jesennú dovolenku.

Cestuj Za Menej odporúčajú: Maroko

Maroko je krajina, o ktorej veľmi často v dobrom rozprávame.  Je to krajina plná kontrastov, exotických vôní, plná  farieb, a na jej spoznanie by ste potrebovali týždne, možno i mesiace. Nachádza sa tam mesto, ktoré si získalo naše srdcia a tým mestom je Marrakéš.
Ideálna destinácia na jesenný výlet. My sme tam boli zatiaľ na jeseň 2x v novembri. Počasie bolo ideálne na spoznávanie. Ani moc teplo, ani zima. A v akcii tam viete zohnať letenky už okolo 50€, a to sa naozaj oplatí.

A čo v tomto meste musíte zažiť?  Určite sa vydajte do úzkych uličiek v šialenej medine, ochutnajte famózny street food (nesmiete odísť bez toho, aby ste okúsili Tajine), oddýchnite si v nádherných záhradách, nakúpte u miestnych predajcov a večer skloňte hlavu v tradičnom riáde ako z tisíc a jednej noci.

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený l cestujzamenej (@cestujzamenej), Lis 20, 2018 v 10:03 PST

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený l cestujzamenej (@cestujzamenej), Pro 21, 2018 v 6:21 PST

Ivana Grešlíková odporúča: Ukrajina

Aj keď má Ukrajina osobitné čaro v každom ročnom období, jeseň je o niečo špeciálnejšia. Babie leto dovoľuje kaviarňam nechať rozostavané terasy v tichých uličkách, kde hrá v Užhorode či Ľvove z reproduktorov blues alebo pouličný huslista ukrajinskú klasiku, Karpaty zažijete v ich najfarebnejších tónoch roka, a pouličné trhy v ktoromkoľvek meste budú plné voňavého hrozna, muštu, žltých dýň a zavarenín z jesennej úrody.

Pokiaľ chcete zažiť pohodové ukrajinské mestá, Užhorod prekvapí svojimi kaviarňami, čoraz populárnejší Ľvov detto. Nehovoriac o množstve koncertov, festivalov hudby, filmu, kníh.
Podobne ako iné európske krajiny, kedy na jeseň končí hlavná turistická sezóna, aj na Ukrajine nájdete menej turistov, ale o to viac prekvapení. Stačí vybrať sa do Mukačeva, mimo centrum Ľvova, menej známych ulíc a námestí Kyjeva, zájsť do Ivano-Frankivska alebo Odesy.

Ak chete vidieť Ukrajinu na jeseň, sledujte moju mesačnú cestu po krajine na Instagrame.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Ivana Grešlíková (@ivanagreslikova), Lis 16, 2016 v 11:08 PST

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Ivana Grešlíková (@ivanagreslikova), Lis 9, 2016 v 11:05 PST

She Makes Me Travel odporúča: Za vínom do Slovinska

Slovinsko v súčasnosti patrí medzi navštevované destinácie, najmä vďaka popularite na sociálnych sieťach. Ponúka však omnoho viac ako ikonické jazero Bled či adrenalínové vodné športy na rieke Soča. Koncom jari som navštívila údolie Vipava, jeden z vinárskych regiónov na juhozápade krajiny.

Kopce, kľukaté cesty, rozsiahle vinice a kamenné usadlosti, trochu mi tento kraj pripomínal talianske Toskánsko. Víno je však vo Vipave iné ako v Taliansku, chuťovo bližšie k nášmu. Čo je veľkým plusom, vinársky výlet do Vipavy vás nezruinuje, keďže vína stoja od 5 eur za fľašu. A to sa nebavíme o lacnejších či menej kvalitných, všetko sú to lahodné vína z prevažne menších rodinných vinárstiev.

Určite si dohodnite aj degustácie, domáci sa o vás postarajú ako o kráľov a stoly sa budú prehýbať nielen pod vínom, ale aj pod haldami skvelého jedla. Okrem toho je Vipava aj rajom pre športovcov a milovníkov turistiky, keďže tam nájdete krásne cyklo trasy a turistické chodníky. Určite navštívte aj niektorú z jaskýň, mňa veľmi očarili Škocjanske jame.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený VERONIKA & (sometimes) KAROL (@shemakesmetravel), Čen 16, 2019 v 10:47 PDT

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený VERONIKA & (sometimes) KAROL (@shemakesmetravel), Čen 2, 2019 v 12:02 PDT

Life Is Better In Bikinis odporúča: Cyprus

Na jesennú dovolenku odporúčam všetkým kategóriám, či už mladým ľuďom, rodinkám s deťmi tak aj starším párom navštíviť grécku časť ostrova Cyprus. Výborné letecké spojenie so spoločnosťou WizzAir z Budapešti alebo dokonca z Košíc či Viedne s Austrian Airlines.

Na jeseň je v oblasti Ayia Napa/Protaras stále krásnych 23-26 stupňov a z vlastnej skúsenosti viem, že kúpanie v mori nie je tiež žiadou výnimkou. Veľkým benefitom toho, že pocestujete do tejto turistami populárnej destinácie mimo sezónu je okrem menšieho počtu ľudí aj pokles cien ubytovania a služieb.
V prípade, že hľadáte únik do tepla z upršaného Slovenska a na jesennú dovolenku chcete vycestovať vrámci Európy, môžem Vám všetkými desiatimi odporučiť Cyprus.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Juliana Antožyová (@life_is_better_in_bikinis), Čen 15, 2019 v 8:23 PDT

#cestujemespolu odporúčajú: Srí Lanka

Ostrov v Indickom oceáne, v minulosti označovaný ako Cejlón, dnes všetci poznáme skôr pod označením Srí Lanka. Exotická, chutná, netradičná, cenovo veľmi dostupná, surferská aj hikerská, no najmä bezstarostná. Možno aj preto sa hovorí o Srí Lanke ako o “Indii pre začiatočníkov”.
Často sa sem letí cez Dubaj (možnosť príjemného stopover-u) a ešte častejšie si návštevu Srí Lanky cestovatelia spoja s Maldivami, ktoré sú skutočne neďaleko.

Srí Lanku si užijete do sýtosti najmä bez cestovky, všetko si poľahky zabezpečíte aj priamo na mieste a hlavne – pre milovníkov pláži je Srí Lanka rajom, pre milovníkov túr je jej stredozemie zážitkom na celý život. Napriek nedávnym nešťastiam (bombové útoky v hlavnom meste) je teraz ideálny čas na navštívenie ostrova.
Od jesene až do našej jari je ideálnou destináciou juh a juhozápad Srí Lanky. A koľko stojí taká dvojtýždňová dovolenka v takejto exotike? Budete prekvapení, keď to zistíte.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený hanka & jozo (@cestujemespolu), Led 8, 2018 v 8:47 PST

Nie Je Túra Bez Štúra odporúča: Slovensko

Keďže je môj blog “Nie je túra bez Štúra” o cestovaní a spoznávaní Slovenska, tak aj môj tip na jesennú dovolenku bude slovenský. Jeseň je plná farieb a príjemného počasia (ak si odmyslíme tie upršané dni), preto je podľa mňa ideálne byť čo najviac počas tohto ročného obdobia v prírode.

Vysoké Tatry ponúkajú menej, ale aj viac náročné túry a tak si môžete vybrať, ktorá je pre vás tá ideálna. Ak si trúfate na náročnejšiu túru, tak odporúčam výstup na Kriváň. Len nezabudnite na to, že ide o celodennú túru, dobré je vyzbrojiť sa vhodným oblečením a topánkami.
Rovnako tak aj pitím a jedlom, keďže smerom na Kriváň sa nenachádza žiadna chata. Na trase sa tiež nenachádzajú žiadne rebríky či úchyty. V niektorých miestach by sa však podľa mňa celkom zišli, hlavne vo finálnej fáze, keď som mal pocit, že namiesto turistu je zo mňa zrazu horolezec. Posledný kilometer totiž tvorí čisto skalnatý terén, kde je potrebné k lezeniu zapojiť aj ruky.

No byť na vrchu, teda v cieli, je pocit, ktorý vám vynahradí všetko hundranie počas dňa. A to sa týka výstupu na akýkoľvek štít v Tatrách. Rovnako tak je tam počas jesenných dní oveľa menej turistov ako napríklad počas leta, o to viac si ich môžete vychutnať.

Street Food Hunters odporúča: Uzbekistan

Ak nepotrebujete k dokonalej dovolenke či ceste more s plážami, tak skúste na jeseň niečo menej tradičné a to región strednej Ázie. Stále nepatrí k miestam, kde by vás čakal dav turistov a preto ucítite krásu autentického cestovania. Milujete spoznávanie miest nasiaknutých históriou, príbehmi či legendami? Vyberte si Uzbekistan a zamilujete sa do neho.
K príjemným bonusom patrí aj to, že nám pred mesiacmi zrušil vízovú povinnosť a tak je cesta sem podstatne jednoduchšia ako pred rokmi.

Uzbekistan prekvapí svojimi miestami, ktoré pretínali bájnu Hodvábnu cestu. Nebudete si vedieť vybrať či je krajší monumentálny Samarkand s odkazom Timura Veľkého alebo stredoveká Buchara so svojimi uličkami a bazármi s vôňou korenín či starými medresami. Ak sa odrazu na jednu stranu prikloníte, prídete do Chivy a rebríček sa zase zmení! Spomienky na to ako pod staručkými fasádami či pod morušovníkmi popíjate nekonečné misky zeleného čaju a ochutnávate šašlíky či plov budú silné aj po rokoch.

Chcete dobrodružstvo? Vyberte sa k Aralskému jazeru, prehľadávajte Chorezm a hľadajte ruiny starobylých pevností alebo sa pozrite do hôr neďaleko Taškentu. Uzbekistan má všetko a práve jeseň je obdobím, kedy je tu príjemná klíma, rozvíja sa sezóna a bazárové obchodíky sú plné ovocia a slávneho samarkandského hrozna. Uzbekistan je lacná, blízka a totálna exotika!

Cestuj s deťmi odporúčajú: Severné Taliansko

September je pre cestovanie po Taliansku ako stvorený. Na severe Talianska, 7 hodín jazdy od Slovenska si dokáže rodina užiť naozaj všetko. Aj počasie je tu stále stabilné, teplé.

Najväčší taliansky aquapark Caribe Bay / bývalá Aqualandia, je aquapark, ktorý odporúčame navštíviť aj bezdetným párom. Nachádza sa v meste Lido di Jesolo.
Všade palmy, biely piesok, a atmosféra, ktorá úplne pripomína Karibik. Bonusom sú v septembri poloprázdne bazény, minimálne rady na tobogánoch a stále vynikajúce teplé počasie. Pozor však na termíny, brány aquaparku sa tento rok zatvárajú už 15. septembra.

Pobrežie na severe Talianska nemá z nášho pohľadu až tak očarujúce pláže, ani tyrkysové more, preto určite odporúčame poobzerať sa tu po jazerách, ktoré nájdete naozaj na každom rohu.
Určite neobíďte najväčšie talianske jazero Lago di Garda, ktoré je vhodné najmä na vodné športy. Avšak iba 20-30 minút od tohto jazera nájdete tyrkysové horské jazero – pleso Lago di Tenno, ktoré je teplejšie, oveľa menšie a neuveriteľne tyrkysové. Obe jazerá sú plné rýb a zabavia sa tu aj rodiny s najmenšími deťmi.

Vinice nemusíte nutne hľadať iba v Toskánsku. Nádherné miesta a kopce vinohradov nájdete aj na severe. My sme si obľúbili dedinky Miane a Follina, ktoré ležia na kopcoch priamo medzi vinicami. Nachádzajú sa dve hodiny jazdy od jazera Lago di Tenno. Odporúčame tu ubytovanie riešiť cez Airbnb a užiť si pobyt v starých domoch s typickými talianskymi okenicami, kachlami a výhľadom na vinice, či pasúce sa kravy. Nádherné.

Tony Dúbravec odporúča: Roadtrip po Balkáne

Moja jesenná dovolenka bude tentokrát roadtrip po najzaujímavejších miestach Bosny a Hercegoviny. Balkánske krajiny mám veľmi rád pre ich atmosféru, pre históriu, ktorú cítiť odvšadiaľ, pre mix rôznych kultúr a pre skvelé jedlo. Tiež, ak máte za sebou už letnú dovolenku, váš rozpočet to tak nezaťaží.
Dal by som hneď tri tipy. Ak chcete letieť napríklad na predĺžený víkend, skúste hlavné mesto Macedónska, Skopje alebo albánsku Tiranu.

Kým Skopje je známe svojim novovystavaným centrom mesta za stovky miliónov, Tirana si ešte len užíva príchod prvých investorov “zo západu”. Obe mestá sú však slnečné a dajú vám pocítiť ich bohatú históriu. Určite v oboch vyskúšajte free walking tour.

Ak máte radi cestovanie autom, už po pár hodinách jazdy zo Slovenska môžete byť v Rumunsku. Región Transylvánia a známe cesty Transalpina a Transfagarasan sú životným zážitkom pre motoristov. Rumunsko má navyše krásnu prírodu a to, čo zažijete cestou v rôznych malých dedinkách, je ako cesta časom.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Tony Dúbravec (@tonydubravec), Bře 24, 2017 v 10:50 PDT

TraveLiv odporúča: Cappadocia, Turecko

Prežite svoju vlastnú rozprávku Tisíc a jednej noci v tureckej Cappadocii. Je to miesto, kde sa spája tvorivá krása prírody s bohatou históriou a vynaliezavosťou ľudí z čias minulých a ktoré vám svojím pôvabom jednoducho vyrazí dych.

Cappadocia patrí k vyhľadávaným regiónom Turecka a v poslednej dobe sa doslova roztrhlo vrece s relatívne lacnými letenkami z okolia Slovenska do tejto oblasti. Jeseň je ideálnym obdobím na jej návštevu, pretože je tu príjemná klíma, menej turistov, príroda je odetá do pestrofarebných farieb, čo ešte umocňuje výnimočnosť tohto miesta. Cappadocia je svetoznáma vďaka desiatkam teplovzdušných balónov, ktoré každé ráno vzlietnu nad surrealistickú krajinu ako z Marsu, posiatu tisíckami vulkanických komínov a iných skalných útvarov.

Okrem sledovania balónov môžete absolvovať aj samotný let balónom, ktorý je nezabudnuteľným zážitkom na celý život. Táto oblasť navyše určite poteší každého milovníka trekingu a fascinujúcich výhľadov, ako aj tých, ktorí majú chuť na preskúmanie podzemných miest, kultúrnych pamiatok, múzeí a rôznych atrakcií. Chuťový orgazmus vám prinesú špeciality tureckej kuchyne, ktorá patrí k našim najobľúbenejším na svete.
Ubytujte sa v jaskynnom hoteli a máte postarané o ďalší nevšedný zážitok! Cappadocia má každému čo ponúknuť a preto by ste ju mali určite zaradiť na váš cestovateľský zoznam .

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Liv Prešinská (@traveliv.sk), Dub 15, 2018 v 6:57 PDT

Photo And Traveling odporúča: Borneo

Už aj Ázia má medzi Slovákmi svoje obľúbené destinácie. Každý rok sa na “žltý kontinent” vyberie čoraz viac našincov. Stále je však mnoho miest, kde sa dá stretnúť najmä početné množstvo domácich návštevníkov, a preto sa tam cítiť tak viac exoticky.

Borneo je obrovský ostrov a dá sa na ňom nájsť plno zaujímavých lokalít. Vďaka dobrým klimatickým podmienkam, je tu takmer celý rok stále pekné počasie. Skvelým miestom na objavovanie malajskej kultúry je lokalita v okolí mesta Kota Kinabalu. V jeho blízkom okolí je prírodný prales, najvyšší vrch celého Bornea, plno skvelého, pouličného jedla a krásne ostrovčeky, kam sa dá ísť na jednodňový výlet alebo zostať na pár nocí. Pestrofarebný život je vďaka nim nie len na súši, ale aj pod morskou hladinou.

Mimi´s Adventures odporúča: Island

September – október  je ideálny čas pre návštevu Islandu. Cena leteniek klesá kvôli končiacej sa sezóne, všade je menej ľudí  a celá krajina hrá nádhernými jesennými farbami. Je to proste pastva pre oči. Častokrát sa stáva, že počasie v týchto dvoch mesiacoch je lepšie, ako v lete.
No v tejto krajine je to nevyspytateľné a človek musí byť ready na všetky možne scenáre. Bez zimnej bundy a pršiplášťu sa na Island nechodí . V polovine augusta začína obdobie polárnej žiary, takže pribúda ďalší bonus a navyše je stále možné vidieť veľryby vo voľnej prírode. Zážitok na celý život.

Tak čo, zaujala vás niektorá destinácia? 

Nás rozhodne áno a náš dlhý cestovateľský zoznam sa opäť rozšíril o niekoľko nových miest. Už teraz sa nevieme dočkať, kedy sa znova vydáme na cesty .

Aké sú vaše tipy na dovolenku na jeseň? Budeme veľmi radi, ak nám ich pošlete do komentárov.

Radi by sme sa s vami podelili o naše najsilnejšie, najkrajšie a najemotívnejšie cestovateľské momenty roku 2017 v obrazoch.

#1: Západ slnka v Bagane

Mjanmarsko nás svojou krásou úplne ohromilo. Staroveké tajomné mesto Bagan patrí k tomu najlepšiemu, čo tu môžete zažiť. Keď sme na vrchole pagody čakali na západ slnka a nasávali tú obrovskú dávku energie, ktoré toto miesto vyžaruje, s Jankom sme sa na seba pozreli so zatajeným dychom a v tej chvíli nám bolo jasné, že už len kvôli tomuto momentu sa nám oplatilo precestovať niekoľko tisíc kilometrov.

#2: Piesočné duny v Spojených Arabských Emirátoch

Ešte nikdy predtým som nevidela púšť na vlastné oči a keď som na svoje 29. narodeniny dostala darček v podobe adrenalínového zážitku – zjazd piesočných dún pomocou džípu skrz nekonečnú púšť, nemohla som byť šťastnejšia. Uprostred púšte som sa cítila voľná ako vták a na tento neuveriteľný okamih budem ešte dlho spomínať.

#3: Prechádzka po Sky Bridge na Langkawi

Prekonávanie strachu a seba samej. Aj o tomto je pre mňa cestovanie. Z výšok mám fóbiu už odmalička a hlava sa mi zatočí už vtedy, keď stojím meter nad zemou, preto bola pre mňa obrovská výzva prejsť sa po visutom moste Sky Bridge na ostrove Langkawi v Malajzii. Ale DALA som to !
Prekážky sú na to, aby sme ich prekonávali a je dôležité posúvať naše vlastné hranice. Som nesmierne rada, že mi strach nedovolil prísť o takéto fascinujúce výhľady.

#4: Depresívny zážitok v Múzeu genocídy v Phnom Penh

V hlavnom meste Kambodže sme sa vydali po stopách Červených Kmérov a Pol Pota, jedného z najkrutejších diktátorov 20. storočia. Navštívili sme neslávne známe väzenie Tuol Sleng (dnes je z neho Múzeum genocídy), kde najbrutálnejšími spôsobmi mučili kambodžskú inteligenciu a každého odporcu jeho režimu. Pocity, aké sme mali v jednotlivých výsluchových miestnostiach, sa len veľmi ťažko popisujú slovami. Bol to mimoriadne emotívny zážitok.

#5: Hviezdy vo vlnách na ostrove Koh Rong

Mnohí ste už určite počuli o existencii tzv. svetielkujúceho planktónu (bioluminiscenčný planktón), ktorý sa vyskytuje na niektorých miestach našej planéty. Ide o špecifický druh fytoplanktónu, ktorý pri kontakte s vlnami, človekom alebo plávajúcimi rybami vydáva jasne modré svetlo a v noci sa tento prírodný jav stáva jednou očarujúcou divadelnou hrou. Ako keby bolo more posiate miliónmi hviezd.
Keď sme to videli na vlastné oči na kambodžskom ostrove Koh Rong, cítili sme sa povznesene, až nadpozemsky. Veľmi sme si priali, aby ten moment trval naveky.

#6: Potápanie v obrovskej búrke na Koh Lipe

Jankovi sa tým splnil jeden veľký sen, pretože vždy túžil po tom, že raz sa z pokojných hlbín mora bude pozerať na dopadajúce kvapky dažďa na vodnú hladinu. Vonku sa všetci čerti ženili, viditeľnosť bola menšia než 10 metrov, hromy, blesky všade naokolo a on si vychutnával ticho a pokoj pod hladinou mora.
Pre neho intenzívny zážitok a pre mňa ešte viac, pretože som o ňom nemala žiadne informácie a bála som sa, či sa mi vráti živý a zdravý. Našťastie to skončilo happy endom .

#7: Magický Angkor Wat

Prechádzať sa po Angkor Wate, nasávať jeho jedinečnú atmosféru, dotknúť sa ho a dlhé minúty sa pozerať na všetky nádherné reliéfy… aj tento cestovateľský sen sme si splnili v roku 2017. Chrámový komplex Angkor je skutočne veľkolepý, človek tu zabudne na čas, ktorý tu akoby prestal existovať a na malú chvíľu sa vráti do doby, kedy bol Angkor najvýznamnejším miestom na svete. Cítila som tu obrovský pokoj v duši.

#8: Scénická jazda vlakom na Srí Lanke

Železničná trať medzi mestami Kandy a Ella patrí k tým najkrajším na svete a absolvovať túto trasu bol pre nás jeden nezabudnuteľný zážitok. Míňali sme ryžové polia, banánovníky, nádherné kopce, čajovníkové plantáže a kochali sme sa úžasnými panorámami so stovkami odtieňov zelenej. Jednoducho dokonalé .

#9: Nepredstaviteľná romantika na Maldivách

Jedným z mnohých aktivít, ktoré ponúkajú Maldivy, je aj návšteva sandbanku, resp. piesočnej plytčiny, ktorá vyčnieva z mora. Keď nás zaviezli na sandbank neďaleko ostrova Ukulhas, nemohli sme veriť vlastným očiam, na celom malom ostrovčeku sme boli úplne sami a keď odišla aj celá posádka lode, s Jankom sme tu zostali celý deň len vo dvojici uprostred tyrkysovej lagúny.
Slová ani nedokážu vyjadriť, aká som tu bola šťastná (asi prvýkrát v živote som plakala od šťastia a radosti).

#10: Pokoj a harmónia v Red Mountain Estate na jazere Inle

Nech nás už naše cesty zavedú kamkoľvek, najlepšie sa cítim vždy na vidieku. Jazero Inle v Mjanmarsku a jeho okolie boli pre mňa tým pravým balzamom na dušu a cítila som sa tu ako doma. Navštívili sme známe vinice Red Mountain Estate, kde sa vyrába výborné mjanmarské víno a vychutnávali sme si pohárik bieleho s takýmto parádnym výhľadom. Pre takéto kúzelné momenty sa oplatí žiť .

#11: Devil´s Tears na ostrove Nusa Lembongan

Indonéziu sme už v minulosti navštívili, ale na malý ostrov Nusa Lembongan sme zavítali teraz prvýkrát. Najviac nám tu učaroval Devil´s Tears Bay, kde sa každý deň odohráva naozaj veľkolepé divadlo, ktoré by sme dokázali sledovať od rána do večera – vysoké vlny oceánu miznú v tuneli zo skál a následne je voda vplyvom prúdov veľkou silou vypudená naspäť von, pričom občas vystrekne do obrovskej výšky. Niekedy je tento jav sprevádzaný aj krásnou dúhou.

#12: Výhľad z mrakodrapu Burj Khalifa

Burj Khalifa je so svojimi 828 metrami najvyššou budovou na svete. Stala sa ikonou moderného Dubaja a z jej vyhliadkovej plošiny máte celý Dubaj ako na dlani. Pre mňa to bola opäť skúška odvahy (kvôli výške), ale keď som sa s otvorenými ústami pozrela na všetky tie očarujúce výhľady, na strach som okamžite zabudla a užívala si tú nádhernú “podívanú” . Bola som v šoku, čo dokázali vybudovať za pár rokov z vyprahnutej púšte.

#13: Výstup na Little Adam´s Peak

Srí Lanka nás v mnohých veciach šokovala. Je to jednoznačne najrozmanitejšia krajina, akú sme kedy navštívili a najviac nás ohromilo hornaté vnútrozemie s prekrásnymi scenériami. Pri návšteve malej horskej dedinky Ella sme absolvovali aj výstup na Little Adam´s Peak a už len samotná cesta na vrchol bola jedinečným zážitkom.
Cesta sa vinula medzi čajovníkovými plantážami, z každej strany sme obdivovali facinujúce výhľady na okolie a celú túru sme zakončili sledovaním západu slnka nad horami. Bol to úžasný zážitok.

#14: Potápanie so žralokmi a mantami na Rasdhoo

Predstavte si, že sa potápate a okolo vás si pokojne pláva 10 žralokov šedých útesových (grey reef shark). Lákavá predstava, čo poviete? Janko tento nezabudnuteľný moment zažil osobne a doteraz sa z toho vytešuje . Aj keď tento druh žraloka patrí k tým nebezpečným, na Maldivách sú našťastie neustále nasýtení vďaka bohatému podmorskému svetu a množstve rýb, takže na človeka takmer nikdy nezaútočia, jednoducho na to nemajú dôvod, pokiaľ necítia nejaké ohrozenie.
S mantami som si zaplávala aj ja a musím povedať, že pred týmito krásnymi majestátnymi tvormi som mala obrovský rešpekt. Zážitok na nezaplatenie.

#15: Návšteva budhistického kláštora

Amarapura… mesto, kde sa nachádza najvýznamnejší budhistický kláštor Mjanmarska s viac než 1000 mníchmi. Ráno môžete vidieť každodenný rituál prijímania jedinej potravy, ktorú mnísi za deň spotrebujú. Boli sme poctení a v miernom šoku, keď sa s nami jeden mních podelil a svoju stravu a bol to jeden zo silných momentov našej návštevy tohto mystického miesta.

#16: Dobrodružstvo na bamboo train

V roku 2017 sme zažili aj kopec srandy. Jedným zo zábavných momentov bola jazda na bambusovom vláčiku v meste Battambang v Kambodži. A to teda bolo niečo! Slovo vlak je silné slovo, pretože v podstate je to len doska z bambusu položená na štyroch kolesách zo železa a je poháňaný malým motorčekom, pričom na brzdenie slúži palica z dreva  .

#17: Thajská svadba našich kamarátov

Počas našej dobrodružnej cesty po juhovýchodnej Ázii sme sa zúčastnili aj jednej krásnej udalosti, svadby našich dobrých kamarátov Jikky a Erika, ktorá sa konala na thajskom ostrove Koh Phangan. Prenádherné miesto obradu priamo na pláži, jemný šum mora, dokonalá biela výzdoba, príchod nevesty v sprievode krásnej hudby a emotívne vyznania lásky spôsobili, že som sa neubránila slzám a bol to jednoznačne najdojímavejší moment tohto roka.

Aký bol váš rok 2017? Podeľte sa s nami v komentároch a budeme radi, ak pridáte aj nejaké inšpiratívne fotky z vašich ciest .
Na záver by sme vám chceli popriať všetko dobré v novom roku, hlavne zdravie, lásku a more jedinečných cestovateľských zážitkov. Krásny rok 2018 priatelia!

Malá, nenápadná krajina ležiaca 30 km južne od Indie. To je Srí Lanka, mnohými prehliadaný ostrov, ktorý sa však v poslednej dobe stáva čoraz populárnejšou destináciou. Priznávam, návšteva tohto miesta ma nikdy nejako extra nelákala, pretože som netušila, čo také už mi len môže ponúknuť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som do tejto krajiny zavítala a teraz na ňu nedám dopustiť.

Toto je 7 vecí, ktoré ma na Srí Lanke najviac šokovali:

1. Srí Lanka je najrozmanitejšia krajina, akú som kedy navštívila

Na malom území nájdete skutočne všetko, či už ste milovník adrenalínu, krásnych pláží, hôr, budhistických chrámov, malebných mestečiek, ayurvédy, čajových plantáží, surfu, alebo dokonca safari, Srí Lanka vám toto všetko ponúka.
Najviac nám učarovalo vnútrozemie, pretože také fascinujúce scenérie len tak ľahko neuvidíte. Majestátne hory pokryté bujnou zeleňou, strmé rokliny, dedinky v údolí, čajové plantáže, pomedzi ktoré vedie železnica a nekonečné serpentíny s očarujúcim výhľadom. Na juhu ostrova zasa nájdete úžasné pláže a malebné mestá, ako napríklad Galle a po celej krajine sa nachádza niekoľko desiatok národných parkov, kde môžete vidieť slony, opice, tigre a inú divú zver v ich prirodzenom prostredí. Príroda sa tu poriadne vyšantila a toto bol pre mňa asi najväčší šok (samozrejme pozitívny), pretože predtým som ani len netušila, že táto krajina je taká rôznorodá.

2. Jedlo

Toto je vec, ktorej som sa pred návštevou najviac obávala. Prečítala som veľa blogov, čo sa je na tomto ostrove a vedela som, že sa nevyhnem rôznym druhom karí, ktoré je tu národným jedlom a sama ho príliš neobľubujem. Keď som však prvýkrát ochutnala karí s ryžou v tejto krajine, bola som ohromená. Srílančania varia fa-móz-ne a jedlo tu bolo také chutné, že som sa zakaždým zalizovala. Navyše je veľmi lacné a vždy varia z čerstvých surovín. Dosýta sa tu naje každý. Okrem karí s ryžou sú veľmi populárne placky rotti, ktoré si môžete dať na slano alebo na sladko, my sme si obľúbili kottu rotti, čo je nasekaná placka s kúskami mäsa, zeleninou, vajíčkom a samozrejme s čili. Na raňajky sme si vždy dávali fantastické palacinky s karamelizovaným kokosom a k tomu lahodný cejlónsky čaj, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie čaje na svete. Ak ste milovníkom pikantných jedál, na Srí Lanke budete nadmieru spokojní . Domáci tu jedia zvyčajne rukami, jedlo tak chutí oveľa lepšie než s príborom. Naše chuťové bunky tu zažívali doslova explóziu každý deň a často sme neodolali ani indickým pokrmom, najmä chapati alebo placky naan s rôznym druhom čili omáčok.
Určite navštívte aj miestne trhy s čerstvým ovocím, ktoré tu kúpite za zlomok ceny oproti Európe.

3. Šialená doprava

Tak toto je adrenalín, ktorý musíte zažiť! Kto neskúsi jazdu autobusom alebo vlakom, akoby na Srí Lanke ani nebol. Je to kombinácia nervov, strachu, nadávok, potu a som presvedčená o tom, že vodiči autobusov nie sú normálni ľudia . Obyčajná jazda busom je obrovskou skúškou odvahy a keď z neho na konci cesty vystúpite, ešte chvíľu vám potrvá, než sa z toho vôbec spamätáte. Vodiči autobusov tu sekajú zákruty v obrovskej rýchlosti, predbiehajú sa ako blázni a to, že centimeter od vás je niekoľkometrová roklina ich vôbec netrápi… veď je to sranda, predbiehať auto alebo iný autobus v zákrute vo veľkej rýchlosti a na úzkej ceste, kde sa ledva zmestia dve autá vedľa seba. Oni vás chcú presvedčiť, že sa tam vopchá ešte aj tretie auto, no problem . A čo je na tom všetkom úplne najviac šialené? Že autobusy sú tu neskutočne preplnené, jazdia s otvorenými dverami a neraz sa nám stalo, že sme stáli vo dverách na posledných schodoch a polku tela sme už mali von z vozidla a zakaždým, keď sme sekali zákrutu, tak sme takmer vypadli z tohto diabolského dopravného prostriedku (dúfam, že to naše rodiny nečítajú ). Pre mňa to bol síce pozitívny adrenalín, ale na konci cesty sme vždy vystúpili spotení ako myši a ďakovali Bohu, že sme prežili.

Najlepšiu jazdu svojho života s tou najkrajšou scenériou, akú si len dokážete predstaviť, môžete zažiť tiež na Srí Lanke. Ide o cestu vlakom z Kandy do Ella, ktorá bola vyhlásená za najkrajšiu železničnú trať na svete! Môžem potvrdiť, že je to pravda, boli sme očarení z tých nádherných výhľadov.

4. Bieli turisti ako celebrity

Síce sme už zvyknutí na to, že v každej ázijskej krajine, ktorú navštívime, pútame pozornosť vďaka svetlej pokožke, no na Srí Lanke to bol úplne iný level. Po ulici sme sa nemohli ani len prejsť bez toho, aby sa s nami nechcel niekto odfotiť. A ak sa našiel jeden smelý človek, ktorý k nám prišiel a poprosil o fotku, potom sa k nemu pridali aj ďalší ľudia a nakoniec to bola celá skupina Srílančanov, ktorí považovali za veľkú výhru to, že sa mohli odfotiť s bielym turistom. Toto sa opakovalo minimálne 5x denne, v botanickej záhrade Peradeniya sme sa museli fotiť s domácimi takmer nonstop. Bolo to síce ku koncu už vyčerpávajúce, ale úsmev na ich tvárach nám nedovolil povedať nie, tak sme ochotne pózovali s každým, kým sme neuspokojili ich potreby. Najviac ma prekvapilo to, že ženy si stále obzerali mňa a nie Janka a nevedeli zo mňa spustiť oči, stále opakovali, aká som “bjutifúl” a dotýkali sa ma. Chlapci zasa obdivovali Janka. No zažili sme kopec srandy, čo vám poviem .

5. Na Srí Lanke je sezóna počas celého roka

Srí Lanka je destinácia vhodná na dovolenku v ktoromkoľvek mesiaci. Hlavná sezóna je od decembra do apríla, ale doporučujeme vycestovať ideálne tesne pred alebo po sezóne. Počasie je stále dobré, teploty príjemné a je tu menej turistov.
Srí Lanku ovplyvňuje viac monzúnov, ktoré prinášajú dážď v rôznych kútoch ostrova v inom období. Toto je výborná správa pre vás, pretože ostrov môžete navštíviť prakticky kedykoľvek, stačí si len vybrať správnu oblasť, aby ste sa vyhli zlému počasiu.
Na juhu a západe Srí Lanky trvá obdobie dažďov od mája do septembra a na severe a východe je to od októbra do januára. Ani to však neznamená, že vám bude pršať celý deň, sú to skôr krátke, no intenzívne lejaky a väčšinou prší až poobede alebo v noci.
My sme boli na ostrove v druhej polovici apríla, na juhozápade ostrova, kedy sa práve mení sezóna a spočiatku sme mali obavy, či nám vyjde dobré počasie. Nakoniec to dopadlo tak, že nám za celú dobu pršalo len raz, aj to iba v noci. Cez deň boli naopak obrovské horúčavy a varili sme sa vo vlastnej šťave. Slnko nám nonstop svietilo, na oblohe nebol ani jeden obláčik, šťastena nám bola naklonená počas celého pobytu.

6. Občianska vojna skončila v roku 2009

Ostrov sa naplno otvoril turizmu len pred niekoľkými rokmi. Bolo to zapríčinené občianskou vojnou, ktorá tu pretrvávala od roku 1983 medzi menšinovými Tamilčanmi a Sinhálcami. Tamilčania sa snažili na severe a východe ostrova vytvoriť samostatný štát tzv. Tamilský Ilam. Vojna sa skončila v roku 2009 smrťou veliteľa tamilských rebelov. Napätie medzi menšinovými Sinhálcami a Tamilčanmi stále trvá a na severe ostrova ešte môžete vidieť veľa policajtov a vojakov, ale nemusíte sa ničoho obávať, táto krajina je veľmi bezpečná a nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo.

7. Dvojité ceny pre turistov

Ako posledný bod by som uviedla aj jeden nepríjemný šok, ktorý sme tu zažili, a síce dvojité ceny pre turistov, ktorí sa tento ostrov rozhodli navštíviť.
Samozrejme chápem, ak sú ceny pre lokálnych ľudí o niečo nižšie, ako pre nás turistov, ale ak je to 10, 20, či dokonca takmer 100 – násobok, tak to mi už celkom vadí. Ako dobrý príklad vám uvediem vstupné na slávnu Sigiriyu, kde domáci platili za tú istú vstupenku 90x menej než my! A to už je vyslovene nehoráznosť. Bežne sa nám napríklad stávalo, že autobusári si od nás pýtali za tú istú trasu zakaždým inú sumu, samozrejme tiež niekoľkonásobne vyššiu, na trhoch musíte neustále zjednávať, aby vás neobrali o všetky prachy, s taxikármi a tuktukármi sa tiež treba nonstop dohadovať.
Domáci vás skrátka považujú za bankomat s peniazmi a snažia sa z vás vyťažiť úplné maximum. Je už len na vás, či im podľahnete, alebo im ukážete, že si z vás nemajú robiť dobrý deň.
Toto bola pre nás vec, ktorá nás najviac vytáčala na tomto ostrove a nikde inde sme zatiaľ nezažili až takýto extrém. U nás v Európe sú dvojité ceny zo zákona zakázané a preto to niektorým z vás môže robiť v cudzine problém, aj preto vám píšem, aby ste sa na takúto skúsenosť pripravili a neboli ste tak nepríjemne prekvapení ako my.

Srí Lanka je krajina, ktorá nás skutočne prekvapila, našli sme tu kombináciu všetkého, čo očakávame od exotickej destinácie a jeho nádherná príroda nás omámila. Vydajte sa na dobrodružnú cestu na tento ostrov aj vy, určite nebudete ľutovať.
Ak sa vám článok páčil, budeme vďační za jeho zdieľanie a komentovanie.

Vaša Livka

Letenky

Peniaze

SIM karta

Doprava

Doprava na Srí Lanke je naozaj šialená. Jazdí sa tu vľavo a často sme mali pocit, že sa neriadia žiadnymi predpismi, len sedliackym rozumom, prípadne kto z koho. Na kratšie vzdialenosti  je dobré použiť tuktuk, pričom platí, že za 1 km jazdy by ste nemali zaplatiť viac ako 50-100 rupií v závislosti od terénu.
Na dlhšie trasy môžete využiť autobusy alebo vlaky. Spoje sú dobré a chodia dosť často. Rátajte však s tým, že cesty sú tu v zlej kvalite a prejsť niekoľkokilometrový úsek trvá aj hodiny. V každom autobuse je okrem šoféra aj predavač lístkov, ktorý počas cesty chodí medzi ľuďmi a vyberá peniaze za jazdu, takže za lístok sa neplatí hneď pri vstupe do autobusu.
Lístky na vlak je dobré dopredu rezervovať. Online sa to zatiaľ nedá, ale môžete tak spraviť napríklad po prílete na Srí Lanku, na železničnej stanici v Colombe. Ak tak nespravíte, čaká vás to, čo nás. Celú 7-hodinovú cestu stáť a bojovať o každý centimeter miesta v brutálnej tlačenici.

Bezpečnosť

Ceny

Srí Lanka patrí medzi relatívne lacné destinácie v porovnaní napríklad s Európou, kto však už má niečo precestované po juhovýchodnej Ázii, bude možno trošku nepríjemne prekvapený vyššími cenami oproti Thajsku, Vietnamu alebo Indonézii.
Najviac si jednoznačne priplatíte za pamiatky, ktorých ceny sú, bez urážky, prestrelené a to teda poriadne. Ako príklad uvediem lístok na slávnu Sigiriyu za 30 EUR, kde domáci za ten istý vstup platia 90x menej.
Inak ceny za jedlo sú tu primerané, najete sa za nejaké 3-4 eurá, ale dostanete obrovskú porciu, z ktorej sa najedia aj dvaja a napríklad pivo Lion stojí 360-400 rupií (625 ml). Alkohol je tu všeobecne celkom drahý. Raz sme kúpili tradičnú ryžovú pálenku Arak black label (silnejší ako klasický) a cena za 180 ml bola 550 rupií.
Čo sa týka dopravy, tá je tu ohromne lacná. Lístky na bus kúpite doslova za pár centov a vlaky sú tiež veľmi lacné. Za luxus v podobe taxíka si už samozrejme priplatíte.

Jedlo

Elektrina a zásuvky

Elektrické napätie je štandardných 230 voltov. Koncovky sú iné ako na Slovensku, britského typu, adaptér však nie je bezpodmienečne potrebný, hornú dierku jednoduchým spôsobom odistíte drievkom alebo ceruzkou (musí to byť nevodivý predmet, nechcete predsa prísť k úrazu aj ked Janko používal kľúče ).
Vždy je dobré cestovať s univerzálnym adaptérom, nám sa konkrétne osvedčil tento.

Pevne verím a dúfam, že tento obsiahly článok bude pre vás nápomocný, pomôže vám pri plánovaní vašej vysnívanej dovolenky a uľahčí vám prípravu na cesty. Ešte snáď jedna informácia na záver – časový posun na Srí Lanke je 3,5 hodiny letného času a 4,5 hodiny v zime oproti SR.

Ak som v článku náhodou na niečo zabudla, nebojte sa spýtať na čokoľvek, radi vám zodpovieme vaše otázky. A ak sa vám zdá užitočný alebo máte známych, ktorí radi cestujú a článok sa im zíde, zazdieľajte im ho, budeme za to veľmi vďační.

Miestami sme si s Jankom pripadali, ako keby sme sa preniesli do Európy, až na to pálivé slnko, vysokú vlhkosť vzduchu, kokosové palmy a opice. V starej časti Galle narazíte na niekoľko desiatok obchodíkov so šperkami, kvalitnými suvenírmi, exotickým korením, čajom a keď už budete unavení z objavovania historického centra mesta, usaďte sa v jednej z útulných kaviarničiek a vychutnajte si šálku lahodnej kávy. Nechajte sa vcucnúť do jedinečnej atmosféry tohto očarujúceho koloniálneho mesta a dajte si dlhú prechádzku po jeho uliciach, ktoré na vás doslova dýchajú históriou. Veď kde inde máte možnosť vidieť anglikánsky kostol, holandský protestantský kostol, budhistický chrám, mešitu a zachovalé pozostatky starej pevnosti na jednom mieste?

Do Galle sme sa vybrali po niekoľkodňovom zaslúženom oddychu v Mirisse, odkiaľ sem jazdia autobusy každých 10 minút. Cesta trvala necelú hodinu, bola veľmi rýchla a pohodlná (prvýkrát počas celého nášho pobytu na Srí Lanke sme sedeli, hurá). Z autobusovej stanice v Galle to bolo len kúsok pešo do starého mesta a ubytovanie sme riešili až na mieste. Našli sme útulný guesthouse hneď pri pobreží a len čo sme zhodili naše batohy, vydali sme sa na prehliadku okolia. Naša prvá cesta viedla k starej pevnosti, ktorá lemovala pobrežie a postupne sme sa dostali až k slávnemu majáku, pod ktorým sa nachádza aj menšia pláž s pozvoľným vstupom do mora. Napriek tomu, že husté čierne oblaky zvestovali príchod obrovskej búrky, domáci sa veselo kúpali v mori a na pláži mali rozložené deky a piknikové stoly. My sme svižným krokom prešli k hodinovej veži, kde už začalo poriadne pršať a nič iné nám neostalo, než sa schovať v útrobách tejto majestátnej stavby.

Po nejakom čase prestalo liať a vrátili sme sa späť do spleti ulíc s cieľom nájsť peknú kaviarničku, čo v Galle nie je moc zložité. So šálkou kávy s nezameniteľnou arómou sme si vychutnávali ticho po búrke a svieži chladný vzduch po daždi a túžili sme po tom, aby tento moment trval naveky. Je ťažké opísať čaro tohto mesta, musíte ho zažiť na vlastnej koži, aby ste pochopili. Večer sme si už len zašli na výborné jedlo do blízkej indickej reštaurácie s výhľadom na more a vstrebávali zážitky z uplynulého dňa.

Druhý deň sme pobehali zvyšok mesta, za návštevu určite stojí Národné námorné múzeum, prípadne štadión kriketu (kriket je na Srí Lanke národný šport). Poobede nás čakala cesta vlakom naspäť do hlavného mesta Colombo, odkiaľ sme mali nočný let do Kambodže. Prvýkrát sme si priplatili aj za prvú triedu po našich predošlých skúsenostiach s jazdou vlakom a tých minutých 800 rupií za lístok vôbec neľutujeme, pretože pred nami bola dlhá cesta lietadlom a chceli sme prísť na letisko oddýchnutí.

Návštevou Galle teda končí aj naše putovanie po nádhernej krajine, akou Srí Lanka rozhodne je, nie nadarmo sa o nej píše ako o smaragde Indického oceánu.

Ak ste doteraz ešte váhali nad jej návštevou, verím, že sa to po prečítaní nášho cestopisu zmenilo a čoskoro sa vydáte na spoznávanie krás tohto kúsku Zeme aj vy.

Ostrov Srí Lanka sa pýši takmer 1600 kilometrami piesočnatých pláží a často je ťažké vybrať pre vás tú najvhodnejšiu. My sme hľadali kompromis medzi rušnejším letoviskom s barmi a reštauráciami na pláži a miestom, kde nájdeme aj určitú samotu. Zároveň bola pre nás dôležitá lokalita v blízkosti turisticky zaujímavého miesta a keďže si aj radi zaplávame, chceli sme pokojné more len s menšími vlnami. Všetky tieto atribúty spĺňala práve Mirissa, takže naša voľba bola jasná .

Museli sme prekonať už len jedinú prekážku, dostať sa vysoko z hôr až na úplný juh Srí Lanky. Našťastie z mesta Ella jazdia pravidelne autobusy buď priamo do Galle (letovisko Mirissa je po ceste), alebo mesta Matara a tam prestúpite na ďalší spoj do Mirissy. Cesta z Ella trvá približne 5 hodín, takže pokiaľ si chcete ešte v ten deň zaplávať, je dobré vyraziť skoro ráno.

My sme si vybrali ranný spoj o siedmej hodine. Jednak to bol priamy spoj do Mirissy a okrem toho sme dostali od domácich doporučenie, že tieto skoré ranné spoje bývajú menej preplnené. Opäť prišlo sklamanie, pretože autobus bol narvaný už v Ella, ledva sme sa doňho zmestili. Evidentne nám nebolo súdené aspoň raz si vychutnávať bezproblémovú jazdu po srílanských cestách .
Ľudia neustále vystupovali a nastupovali, bola tam poriadna tlačenica, v buse bola nechutná horúčava a boli sme radi, že sme nevypadli z otvorených dverí, keďže sme v nich stáli celú 5-hodinovú cestu, počas ktorej sme v obrovských výškach jazdili po serpentínach v šialenej rýchlosti. Kto pozná srílanský prípadne indický typ šoférovania, vie o čom píšem.

Boli sme šťastím bez seba, keď sme zacítili tú nezameniteľnú vôňu mora a bolo to dobré znamenie, že už nie sme ďaleko od nášho cieľa. V Matare vystúpila väčšina ľudí a konečne sme si mohli sadnúť. Potom sme si už len vychutnávali krásny výhľad z otvoreného okna, pretože celá cesta viedla popri pobreží.
Do Mirissy sme prišli okolo obeda, sadli sme si v miestnej vývarovni a začali hľadať ubytovanie. Nemuseli sme ani chodiť ďaleko, bolo to len cez cestu. Určite každému odporúčam Dream Palace Family Guest House, ktorý má výborné hodnotenie aj na Tripadvisore, aj na Bookingu a môžem to len potvrdiť. Izby boli komfortné, čisté, priestranné a personál veľmi milý a ochotný. Pláž bola hneď za ubytkom.

My sme si náš pobyt v Mirisse užívali plnými dúškami, perfektne sme si tu oddýchli po aktívnom, dvojtýždňovom putovaní a spoznávaní Srí Lanky a naozaj sme sa tu venovali len sladkému ničnerobeniu, leňošeniu na pláži, šanteniu sa v mori a chillu v plážovom bare, kde čerstvý mladý kokos stál v prepočte len neuveriteľných 40 centov!

Pláž je tu rozdelená na dve časti a medzi oboma plážami je malá úzka cestička, po ktorej sa počas odlivu môžete aj poprechádzať. Je zakončená veľkou skalou, ktorá doslova trčí z vody. Na skalu sa dá aj vyliezť a vychutnávať si odtiaľ nádherné západy slnka. Ak sa vám bude zdať tá väčšia pláž preľudnená, vyberte sa na druhú, menšiu. Nám sa tam podarilo nájsť zátoku, kde sme boli s Jankom jediní turisti .

Večer tu bola vždy úžasná, letná, romantická atmosféra, v každej reštaurácii na pláži hrala živá muzika, vo vzduchu sa šírila vôňa čerstvo ugrilovaných rýb a prechádzka po jemnom piesku a počúvanie šumu mora už bola úplne ako scénka vytrhnutá z nejakého ľúbostného filmu .

Hneď, ako sme prišli do Elly, som Jankovi povedala, že sa tu cítim ako doma a tento pocit sme spolu zdieľali. Pôvodne sme chceli zostať 2 noci, ale náš pobyt sme si predĺžili, pretože sa nám tu veľmi zapáčilo a keďže je to horská dedina, aj klíma tu bola výborná.

Ella toho ponúka oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Na svoje si tu prídu milovníci horskej turistiky a na výber máte hneď z niekoľkých trás. Jedinečným zážitkom je výstup na Little Adam´s Peak a sledovanie východu či západu slnka. Je to nenáročná túra, ktorú zvládne naozaj každý. Cesta sem sa vinie medzi čajovníkovými plantážami a celá trasa vám ponúka nádherné výhľady.

Pre tých odvážnejších odporúčam výstup na Ella Rock, kam trvá cesta približne tri hodiny. Závisí to samozrejme od vašej kondície a zdravotného stavu. Táto trasa patrí medzi tie náročnejšie a je dobré ísť so sprievodcom, pretože na vrchol nevedú schody, ani žiadna označená cesta.

V okolí Elly nájdete aj pekné vodopády, najznámejší je Rawana Ella Falls, kúpanie je tu ale na vlastné riziko, na čo upozorňujú aj tabule. Niekoľko ľudí sa tu už v minulosti utopilo.

Keďže všade naokolo sú čajovníkové plantáže, bolo by hriechom vynechať ich návštevu a my jednoznačne odporúčame aj prehliadku niektorej z tovární na spracovanie čaju. Osobne sme zavítali do Uva Halpewatte, kde sme si najskôr vypočuli malú prednášku o tejto zázračnej rastline, jednotlivých fyzikálnych a chemických procesoch spracovania čaju a neskôr nás zaviedli aj priamo do továrne, kde sme si všetko pozreli na vlastné oči. Nasledovala ochutnávka rôznych druhov čaju, ktoré sme si na záver mohli aj zakúpiť. Milujem čaje, preto som neváhala ani minútu a čerstvý cejlónsky čaj priamo z továrne som si aj kúpila. Tá chuť je jedinečná a neskutočne lahodná . Fotky priamo z továrne žiaľ nemáme k dispozícii, pretože natáčanie aj fotenie tam bolo prísne zakázané.

Prehliadka trvala hodinu a vstupné bolo 300 rupií. Dostanete sa sem veľmi jednoducho, buď tuktukom, alebo miestnym autobusom (zastávka v Ella je pri Curd Shope a tam si počkáte na bus Ella-Bandarawela, vystúpite na zastávke Kumbawela a počkáte si na ďalší bus Kumbawela-Badulla, šofér vám dá znamenie, kde máte vystúpiť). Potom je to ešte 1,7 kilometra do kopca priamo k továrni. My sme išli autobusmi a za lístky sme zaplatili 25 rupií/osoba. Oproti tomu tuktukári si za tú istú trasu pýtali 1200 rupií za spiatočnú cestu. Za 15 minútovú jazdu je to celkom dosť.

Ďalším skvelým zážitkom je známy Nine Arch Bridge, železničný most v horách medzi stanicami Ella a Demodara. Je to impozantná stavba s vysokými oblúkmi, postavená výhradne z kameňa a cementu. Z Ella sú to približne 3 kilometre a 2x denne tade prechádza vlak, preto si návštevu naplánujte práve na tieto časy, má to svoje čaro. Ranný vlak prechádza cez most 10:40 a poobedný 17:50. Samozrejme môžu meškať, ale rozhodne vám nebude vadiť chvíľu počkať, pretože výhľady sú tu bombastické.

Okrem turistiky ponúka dedinka aj jedinečný kulinársky zážitok a poviem vám, jedlo tu majú neskutočne dobré. Určite navštívte reštauráciu Matey Hut, ktorá je najlepšie hodnotená aj na Tripadvisore a naozaj právom. Jedlo je výborné, lacné a atmosféra miesta pohodová, taká originál backpackerská. Ľudia sa tu stretávajú, spoznávajú, vymieňajú si zážitky, tipy a infošky a kuchár je ozaj týpek, dal mi aj malú kuchársku lekciu prípravy Kotu Rotti, ktoré patrilo medzi naše obľúbené jedlá.

Večer zavítajte na chladené pivko či koktejly a fantastické, aj keď drahšie jedlo do Chill baru, kde to na troch podlažiach skutočne žije až do rána.

Po náročnom dni sa môžete nechať hýčkať na tradičnej ayurvédskej masáži alebo sa len prechádzať po dedine a vychutnávať si jeho atmosféru, ktorá nám pripomínala plážové letovisko počas príjemnej, letnej noci.

V Ella sme boli ubytovaní v Mc Queen homestay, trošku ďalej od hlavnej cesty a bola to skvelá voľba, pretože naša pani domáca bola tá najlepšia osoba pod slnkom. Zniesla by nám aj modré z neba, úžasne sa o nás starala a pri spomienke na jej kráľovské raňajky sa nám ešte aj teraz zbiehajú slinky v ústach. Konečne sme si vychutnávali tradičné srílanské raňajky (dhal kari, zemiakové kari, kokosové kari, placky rotti, fantastické palacinky plnené smaženým kokosom a palmovým cukrom a k tomu čerstvé exotické ovocie a šálka čierneho cejlónskeho čaju), mňam… jedna báseň.

Jednu noc sme strávili v Sudumal cottage, kde sme mali takisto milú pani domácu, ktorá nám hneď po príchode ponúkla kávu z čerstvo upražených kávových zŕn, ktoré im rastú priamo na záhrade. Lepšiu kávu som ešte v živote nepila! Večer nám pripravila bohatú hostinu (asi 10 rôznych druhov kari) a ak by ste mali záujem, robí aj cooking class, je to výborná kuchárka, určite odporúčam .

Pre nás bola Ella miestom, kde sme sa cítili úplne najlepšie a aj keď ho mnohí označujú za spiace mesto, my ho tak rozhodne nevnímame a som si istá, že si tu každý návštevník príde na svoje.

Keď sme už počuli, ako sa vlak približuje, niekoľko stoviek ľudí sa dovalilo na náš perón a neveriacky sme krútili hlavami, že nie je možné, aby sme sa všetci zmestili do vlaku. To sme si už naozaj hovorili, že si sadnúť MUSÍME, lebo predstava, že celú cestu budeme stáť v tak preplnenom vlaku bola desivá. Úsmev z tváre nám zmizol v momente, keď vlak zastavil. Ten bol už pri príchode taký plný, že sme prestali veriť, že sa nám podarí vôbec nastúpiť. Sen o voľných miestach na sedenie sa okamžite rozplynul a teraz sme sa modlili, aby sme sa do Elly nejako dostali. Na poslednú chvíľu sa nám podarilo naskočiť do jedného vozňa aj s našimi tromi batohmi, level tlačenia sa ako sardinky dosiahol úplne nový rozmer a ja som doslova stála na jednej nohe, pričom ostatní ľudia si už takmer sedeli/stáli na hlavách. Každú končatinu som mala inde, hlavu vykrútenú, dýchať sa už vôbec nedalo a z každej strany sa na mňa ešte valili batožiny ostatných cestujúcich. Tento “najúžasnejší” zážitok zo Srí Lanky sme v momente prestali vnímať pozitívne, pretože nielen že sme z výhľadu nič nevideli, ale tu už sme pomaly bojovali o svoje prežitie.

Tip pre vás: Ak sa chcete vyhnúť tejto situácii, odporúčam vám kúpiť si lístky s miestenkami aspoň týždeň dopredu, lebo sa rýchlo vypredávajú (vlak jazdí na tejto trase len 3x denne a nával turistov býva obrovský) a ak sa vám to náhodou nepodarí, vyberte sa na stanicu Peradeniya, kde stojí vlak ešte pred Kandy a máte aspoň nejakú šancu na to, že nájdete voľné sedadlá.

Vlak každú chvíľu zastavoval v menších staniciach a niekoľko miestnych aj vystúpilo, takže sme konečne mali viac priestoru spraviť aspoň nejaký pohyb nohou, ktorá mi medzičasom už úplne odumrela . Keďže sme stáli v blízkostí dverí, ďalší veľký zážitok bol, ak nejakí ľudia chceli vystúpiť z vlaku. Navyše medzi nami neustále kľučkovali predajcovia rôznych jedál, orieškov, ovocia a nápojov, takže sme sa obohatili o niekoľko nových modrín a kopancov. Aspoň teda ja (Livka).

Zo začiatku sme boli naozaj vytočení, smutní a sklamaní, ale po dvoch hodinách jazdy sa všetko zmenilo. Veľa cestujúcich vystúpilo na stanici Hatton (odtiaľ sa ide na slávny Adamov vrch) a mne sa podarilo uchmatnúť to najúžasnejšie miesto na sedenie – vo dverách vlaku. To som si už vybrala aj foťák z batohu a práve nás čakal najkrajší úsek celej trasy, smer Nuwara Eliya (Nanu Oya). Smerom z Kandy do Nanu Oya sú tie najlepšie výhľady po pravej strane a z Nanu Oya do Ella po ľavej strane… len aby ste s tým počítali .

V sekunde som zabudla na všetko zlé, čo sme prvé hodiny cesty zažívali a to, čo sme videli a atmosféru tejto trasy nedokáže zachytiť ani tá najdrahšia kamera. Míňali sme ryžové polia, banánovníky, nádherné kopce, ale čo nás najviac očarilo, boli čajovníkové polia. Kochali sme sa jedinečnými panorámami, stovkami odtieňov zelenej a zažívali sme neopísateľný pokoj a harmóniu. Nebudem sa už viac rozpisovať, nech za mňa hovoria fotky.

Tento zážitok patrí rozhodne medzi tie, na ktoré budeme ešte dlho spomínať a ak niekedy navštívite tento malebný ostrov, nemôžete ho vynechať ani vy. Stojí to naozaj zato a budete očarení všetkou tou krásou.

Po výdatných raňajkách sme sa teda vybrali na miestnu autobusovú stanicu Goods Shed, odkiaľ jazdia pravidelné spoje buď priamo do Sigiriye, alebo do mesta Dambulla, potom je to už len 15-20 minút busom alebo tuktukom na Leviu skalu. Čakala nás dlhá cesta, preto sme si vybrali klimatizovaný expresný autobus za 340 rupií/osoba a do Dambully sme to dali za 2,5 hodiny. Tam sme si už odchytili lokálny spoj, ktorý nás odviezol priamo do Sigiriye.

Aj keď väčšina turistov má namierené na famóznu Leviu skalu, v našom prípade to tak nebolo. Rozhodli sme sa pre lacnejšiu alternatívu a v krátkosti vám vysvetlím prečo. Samozrejme, je to magické miesto, jedinečné archeologické nálezisko svojho druhu, určite ponúka krásny výhľad na celé okolie a dýcha z nej história, ale teraz príde to ALE – vstupné zvyšujú snáď každý mesiac a v čase našej návštevy už dosiahlo rekordných rozmerov. Aktuálna cena lístka pre osobu je 4500 rupií (cca. 30 eur), v prípade, že ste cudzinec a domáci to majú len za 50 rupií. Schválne som si to prepočítala na kalkulačke a je to neuveriteľných 90x viac pre turistov. A to už je vážení naozaj na zamyslenie. A keď vidím, akým tempom zvyšujú cenu lístkov, o rok to bude možno už aj 6000 rupií.

Už len z princípu sme teda zvolili inú alternatívu, oveľa lacnejšiu a tou bola skala Pidurangala Rock, ktorá sa nachádza približne 2 kilometre od slávnej Sigiriye. Navyše sem nechodí moc turistov, takže nemusíte stáť hodiny vo fronte na lístky na praživom slnku, aj výstup je tým pádom rýchlejší a vstupné bolo len 500 rupií.

Ešte v autobuse z Kandy sme sa spoznali s nemeckým párikom, ktorí nám robili pri výstupe na skalu spoločnosť.
V ten deň bola obrovská horúčava a my sme boli behom pár sekúnd celí mokrí. Výstup bol skutočne náročný, tesne pred vrcholom už boli masívne skaly a vyštverať sa po nich nám dalo poriadne zabrať.

Nakoniec sme úspešne dobojovali a keď sme dosiahli vrchol a uvideli to okolie z vtáčej perspektívy, bol to neopísateľný pocit. Čo bolo najlepšie, že sme tam boli len my dvaja s Jankom, nemecký párik a dvaja Austrálčania, s ktorými sme sa tiež skamarátili a dali nám super tipy ohľadom Srí Lanky a jeden pes, ktorý tam oddychoval. Takmer celú skalu sme mali len pre seba  a ja som nevedela, kde sa mám skôr pozerať. Tie výhľady boli jednoducho neuveriteľne nádherné. A odkiaľ mať ten najlepší výhľad na Leviu skalu? No predsa z Pidurangala Rock!

Cestou späť sme odchytili tuktukára, ktorý nás zaviezol na autobusovú stanicu, pretože v tom teple by sme tie takmer 3 kilometre už pešo nedali a dal nám zaujímavý tip, avšak podľa mňa nesplniteľný – Levia skala sa dá vyliezť aj zadarmo, z boku. Ale keď sme sa pozreli na cestú, ktorú nám ukazoval, usúdili sme, že do toho sa môže pustiť jedine samovrah.

Netrvalo dlho a čoskoro pri nás zastavil autobus, ktorý smeroval do Dambully. V tomto meste sa nachádza ďalší významný chrám, presnejšie chrámový komplex – Dambulla Cave Temples. Tento mystický jaskynný chrámový komplex pozostáva z piatich samostatných jaskýň v skale, v ktorých je 150 podôb Budhu. Sú takisto na zozname UNESCO. Vstupné stojí 1500 rupií/osoba.

Už sa zotmelo, keď sme sa dostali naspäť do mesta a keďže na autobusovú stanicu to bolo pomerne ďaleko, rozhodli sme sa jeden si stopnúť po ceste… a podarilo sa nám to . Stopovanie auta je pre lúzrov, ale stopovanie autobusu, to už je iný level .

Bol to miestny bus, bez klímy, cesta stála len 100 rupií/osoba a boli sme v ňom jediní turisti. Celú cestu nás zabával veselý Srílančan s dobrou angličtinou, pretože dlhé roky žil v Emirátoch a živil sa tam ako taxikár.
Jazda autobusmi po Srí Lanke nabrala nový rozmer a to, čo predvádzal náš šofér už hraničilo s hazardom. Na druhej strane, celú cestu sme dali za 2 hodiny a to sme ešte naberali nových ľudí a chvíľu sme ešte aj stáli v meste Matale.

Vegetáciu záhrad tvoria tropické druhy rastlín pochádzajúce z celého sveta a nájdete tu aj niekoľko rarít, ako napríklad Jávsku vŕbu (Ficus benjamina) uprostred veľkej trávnatej plochy a jeho koruny zaberajú rozlohu 16 árov. Ďalším unikátom je tzv. Double Coconut Palm (palma seychelská) – palma, ktorá má dvojité kokosové orechy, pričom ide o najväčšie a najťažšie orechy v rastlinnej ríši. 1 kus váži v priemere až 15-20 kilogramov! Nuž, nechcela by som stáť pod tou palmou keď z nej náhodou padne kokosový orech.

Cez bohatú kolekciu fikusov sme sa dostali až k visutému mostu nad riekou Mahaweli Ganga a pre mňa to bola skúška odvahy. Jednak sa bojím výšok a zároveň to bol prvý visutý most, cez ktorý som kedy prešla. Nakoniec som bola na seba hrdá, že som to bezproblémovo zvládla, strach je predsa na to, aby sa prekonával. Odmenou mi bol úžasný adrenalínový zážitok a nádherný výhľad na tečúcu rieku obklopenú bujnou vegetáciou.

V diaľke sme už videli tzv. Veľký kruh, ku ktorému sme sa dostali cez dlhú palmovú alej a všade navôkol poskakovali hravé opice. V korunách stromov sme badali čosi visiace a keď sme sa priblížili, videli sme,že sú to veľké netopiere. Niektoré ešte spali a niektoré už veselo poletovali okolo stromov.

Tieto záhrady navštevujú aj oficiálne štátne návštevy ostrova a všetky významné osobnosti tu majú zasadený svoj strom. Preto tu nájdete napríklad aj strom Lady Diany, anglickej kráľovnej Alžbety, cisára Františka Jozefa alebo aj prvého kozmonauta Jurija Gagarina.

Miesto je bohaté aj na faunu a môžete tu vidieť vyše 80 druhov vtákov, z toho 10 endemických, 80 druhov motýľov, plazy, niekoľko druhov obojživelníkov, hmyz, opičky makak, netopiere alebo aj cibetku.
Každoročne túto botanickú záhradu navštívi až okolo 1,5 milióna ľudí. My sme tu strávili takmer celý deň, pretože to bol obrovský areál a chceli sme z neho vidieť čo najviac.

Po návrate do Kandy sme sa znova chceli zastaviť v chráme Budhovho zubu, tentokrát som však ja nebola vhodne oblečená, mala som totiž viac vykrojené šaty, než uznali za vhodné. Dress code je tu naozaj prísny a vojak/vojačka pri vstupe kontroluje každý odhalený milimeter vášho tela. Popri chráme sa potuloval predajca sarongov, ktoré ponúkal na predaj za neuveriteľných 10 EUR. No nekúp to . Bežná cena na miestnom trhu je 2-3 eurá za kus, avšak už bolo všetko zavreté a nám nič iné neostávalo, než sa vrátiť na naše útulné ubytko na svahu.
Odtiaľ sme si už vychutnávali krásny západ slnka s chladeným pivom Lion v ruke. Dokonalá romantika, čo poviete?