Nusa Dua – Patrí medzi najluxusnejšie letoviská na juhu ostrova, nachádza sa na poloostrove  Bukit, piesok je tu jemný, zlatistej farby a všetky pláže sú tu verejné. Je dlhá niekoľko kilometrov, preto sa tu poprechádzajte a určite tu nájdete aj nejaké skryté miestečko, kde budete prakticky sami. Nám sa to veľakrát podarilo, pretože sme sa vybrali mimo luxusné rezorty, kde sú ľudia väčšinou „nasáčkovaní“ ako sardinky a nevytiahnu päty z hotela. Ako som už spomínala, morské prúdy sú na Bali silné a ovplyvňujú aj príliv a odliv, voda môže klesnúť aj o niekoľko metrov. My sme boli v Nusa Dua v júni a plávať sa tam dalo len do jedenástej hodiny doobeda, občas aj do dvanástej, neskôr bola voda tak nízko, že tam chodili len miestni rybári chytať úlovok, pokojne by ste prešli pešo po vode aj niekoľko kilometrov, voda proste zmizla.

Sanur – Patrí medzi pokojnejšie letoviská, s kľudným morom bez vĺn a chodia sem najmä rodinky s deťmi. Piesok je takisto žltkastej farby a je jemný. Najnižšiu hladinu tu malo more neskoro večer, ale cez deň sa tu dalo pekne zaplávať. Občas boli silnejšie prúdy, ale nebolo to nič hrozné. Milovníci vodných športov si tu tiež prídu na svoje, mnohé z nich si môžete na tejto 5 km dlhej pláži vyskúšať.

Padang Padang – V posledných rokoch sem jazdí veľa turistov , pretože ju preslávil film „Jedz, modli sa a miluj“ s Juliou Roberts v hlavnej úlohe. Prístup nie je úplne jednoduchý, nachádza sa v zátoke medzi skalami a z parkoviska ešte musíte zísť po veľa schodoch dole až k samotnej pláži. Hlavná pláž bola naozaj preľudnená, ale pokračujte ďalej pomedzi skaly a nájdete tam niekoľko pekných, romantických miest, kde sa môžete zložiť a nebudete obklopení desiatkami turistov. Táto pláž sa nachádza na západnom pobreží poloostrova Bukit, kúsok od Uluwatu. Tu si však dávajte pozor na obrovské vlny.

Pantai Pandawa  alebo Pandawa beach – Je to rozsiahla pláž s bielym pieskom na úplnom juhu ostrova. Cesta sem vedie cez kameňolom a našťastie stále patrí medzi menej vyhľadávané lokality, chodia sem najmä domáci. Už samotná cesta sem bola kúzelná. Cesta je vytesaná priamo do skaly, kde sú takisto postavené  malé sošky(pandawy) z Mahabharaty. Z parkoviska sa môžete vybrať smerom napravo, alebo naľavo. My sme najlepšie miesto našli napravo úplne pri skalách, kde už neboli turisti, ale samozrejme sme sa boli pozrieť aj na ľavú stranu, tá však bola v čase nášho pobytu špinavšia. Neboli tu ani veľké vlny, more bolo pokojné, nebol silný odliv, takže sme si super zaplávali.

Balangan beach – Nachádza sa na poloostrove Bukit na západnej strane a je obľúbená najmä medzi surfermi pre veľké vlny. Prístup sem nie je úplne jednoduchý, vedú sem serpentíny medzi skalami. Samotná pláž takmer zíva prázdnotou, pretože väčšina návštevníkov práve chytá tú správnu vlnu

Pláže ako Pasir Putih(White beach), či Lovinu som už spomínala, práve tieto dve nám najviac prirástli k srdcu. Od domácich sme ešte dostali tip Green bowl beach, ktorá sa nachádza tiež na juhu ostrova, pre časovú tieseň sme ju však už nestihli navštíviť, fotky z nej sú však úžasné a v budúcnosti sa sem určite vyberieme.

Ak chcete vidieť ďalšie krásne pláže, navštívte okolité ostrovy, ktorých je tu neúrekom, napr. ostrovčeky Gili, Nusa Lembongan, Flores alebo Lombok.

Typické jedlá ako Nasi goreng, Mie goreng, Ayam satay chutili najviac z warungov, čo sú tzv. vývarovne, kde sa stravujú najmä domáci.

Prvý týždeň bol viacmenej oddychový, trávili sme ho na pláži Nusa Dua a rozhovormi s domácimi, vychutnávaním skvelej kuchyne a potulkami mestom. Najzaujímavejší bol silný vplyv morských prúdov a keď prišiel odliv, tak sa voda „ scvrkla“ o pekných pár metrov a kúpanie v mori už nebolo možné. Na každej pláži to bolo inak a vždy sme si dopredu pozreli, kedy je kde príliv a kedy odliv, aby sme neboli nepríjemne prekvapení.

Vplyv bohov a silná viera domácich boli vidieť na každom kroku, pretože na ulici, na chodníkoch, proste všade sme sa potkýnali o obetné košíčky, ktoré ženy každý deň poctivo pripravovali, aby sa poďakovali za úrodu, za dobré počasie, či vlahu, alebo naopak, aby ich zlí bohovia netrestali.

Náš prvý týždeň sa pomaly chýlil ku koncu a nastal čas posúvania sa po krajine na aute, ktoré sme si požičali. Na Bali je to celkom lacná záležitosť, takže sa to určite oplatí.

Nasledovali dlhé týždne pátrania po internete, zháňania informácií, výberu miest, ubytovania, mapovania trasy atď. V júni nastal deň D a my sme už cestovali na letisko vo Viedni, odkiaľ sme mali let do hlavného mesta Bali, ktorým je Denpasar, s jedným prestupom v Doha.

Vo chvíli, keď sme vystúpili z lietadla, nás najviac zaskočila obrovská vlhkosť vzduchu a rýchle stmievanie už o šiestej hodine večer. Chytili sme taxík, ktorý nás odviezol k nášmu ubytku v Nusa Dua. Už počas polhodinovej jazdy sme vedeli, že sa na Bali nebudeme ani sekundu nudiť, pretože ich architektúra bola fascinujúca od samého začiatku. Jednoducho sme sa nemohli vynadívať a najradšej by sme sa hneď pustili do objavovania krás tohto malého ostrova.

Ďalšie príjemné prekvapenie prišlo, keď nás taxikár vysadil pred naším apartmánom a pani domáca nás privítala s úžasným, širokým úsmevom so slovami: „ Hello Mr. Jan and Miss Livia“. Takéto skvelé privítanie sme ešte nikde nezažili a bolo to naozaj krásne gesto.

Na Bali sú veľmi populárne tzv. homestay, kde bývate priamo u balijskej rodiny a je to úžasný spôsob spoznania ich kultúry, bežného života a dozviete sa oveľa viac, ako keby ste boli uväznení v nejakom hoteli. Navyše, každá rodina tu má svoj vlastný chrám a udržiavanú záhradu a vy máte možnosť bývať v nádhernom prostredí. Ketut a jeho rodinu, u ktorých sme bývali, sme si veľmi obľúbili a sympatie boli vzájomné. Na konci dovolenky nám takmer zorganizovali balijskú svadbu, no samozrejme sme odmietli so slovami „ Maybe next time“ 

Naše prvé dojmy z ostrova boli teda veľmi pozitívne a tešili sme sa na ráno, aby sme sa vydali na cesty.