Hlavným mestom ostrova Palawan je Puerto Princesa so 130 000 obyvateľmi. Neďaleko mesta sa nachádza známa podzemná rieka Puerto Princesa Underground River, ktorá je zapísaná do UNESCO ako prírodné dedičstvo. Medzi ďalšie atrakcie v hlavnom meste a okolí patrí aj Plaza Cuartel, kde sa nachádza tunel z 2. Svetovej vojny a pripomína ťažké vojnové obdobie, kedy bolo zničené celé mesto. V meste sa nachádzajú krásne katolícke kostoly, populárny Baker´s hill s cukrovinkami a krásnym okolím, Mitra´s ranč a krokodília farma a nádherná zátoka Honda bay, kde si môžete vyskúšať island hopping.

K najkrajším perlám ostrova však patrí jednoznačne El Nido, kam sa dostanete vanom alebo autobusom z Puerto Princesa za 6 – 7 hodín. Nachádza sa na severe ostrova a vyráža dych svojimi krásnymi lagúnami, skrytými plážami a vápencovými skalami. V okolí El Nida v zátoke Bacuit sa nachádza mnoho menších ostrovov, ktoré lákajú turistov k objavovaniu. Môžete sa tu vydať na kajaku alebo si vybrať jednu zo štyroch túr, ktoré ponúkajú miestne cestovné agentúry, prípadne ich kombinácie. El Nido je dokonalé miesto na šnorchlovanie a objavovanie podmorského sveta, pretože tu nájdete pestrofarebné rybky, koraly, korytnačky a my sme natrafili aj na morského hada.
Odporúčame si zapožičať skúter a preskúmať aj okolie El Nida, najmä Nacpan beach, ktorá je takmer ľudoprázdna a západ slnka si vychutnať na pláži Las Cabaňas.

Na Palawan sa dostanete letecky z Manily, prípadne Cebu s pristátím v Puerto Princesa a ak je váš cieľ El Nido, stačí odchytiť van alebo autobus. My sme cestovali klimatizovaným vanom, pred letiskovým terminálom nájdete mnoho cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú práve transport do El Nido za 600 pesos, čo je štandardná cena za van.

Filipíny toho samozrejme ponúkajú oveľa viac, napísali sme len zopár miest, na ktorých sme osobne boli, ale dúfame, že v budúcnosti sa sem ešte dostaneme a navštívime aj napr. taký Coron, ryžové polia v oblasti Banaue či Siquijor, ktoré určite stoja za zmienku.

Oslob – ak si chcete odniesť z Filipín nezabudnuteľný zážitok, jednoznačne odporúčame navštíviť juh ostrova Cebu, konkrétne Oslob, kde sa denne koná tzv. whale shark watching alebo plávanie so žralokmi. Len niekoľko desiatok metrov od brehu ich rybári kŕmia planktónmi a preto máte jedinečnú možnosť vidieť ich úplne zblízka, prípadne si s nimi aj zaplávať ak patríte medzi tých odvážnejších. My sme zvolili tú druhú možnosť a bol to naozaj zážitok, ktorý nám ostane navždy v pamäti. Ak budete v Oslobe, určite navštívte aj blízke vodopády Tumalog.

Napriek tomu, že na Boracay nastal pred pár rokmi turistický boom, stále tu nájdete miesta, kde budete takmer sami a každý si tu pre seba nájde kúsok svojho raja. Hovorí sa, že tento ostrov si buď zamilujete alebo znenávidíte. My jednoznačne patríme do tej prvej skupiny a zažili sme tu čarovné chvíle. Medzi najväčšie lákadlá patrí samozrejme White beach – Biela pláž, ktorá je 5 km dlhá a je rozdelená na 3 časti – Station 1, 2 a 3. Toto rozdelenie pochádza ešte z doby, keď tu boli tri prístavy pre lode. Station 1 patrí medzi kľudnejšie, s luxusnými hotelovými rezortmi, Station 2, kde sa nachádza aj známy D´mall, je najrušnejší, s množstvom barov, reštaurácií, obchodov a nakoniec Station 3, kde chodia najmä batôžkari pre nižšie ceny ubytovacích zariadení a rodiny s deťmi ktorí hľadajú pohodu a kľud.
Ďalšia známa pláž na Boracay je Bulabog, ktorá sa nachádza na východnom pobreží ostrova a od novembra do júna tu fúka silný vietor, vďaka ktorému sú tu veľké vlny a preto ju navštevujú všetci milovníci vodných športov. Tu si môžete vyskúšať surfovanie, kiteboarding, windsurfing a iné.
Puka beach alebo Puka shell beach, ktorá je nazývaná podľa mušlí puka, ktoré miestni obyvatelia zbierajú a spracúvajú ich na nádherné umelecké diela a doplnky, ktoré ponúkajú turistom na predaj. Nachádza sa na severnom cípe ostrova asi 20 minút tricyklom (150pesos od Staion 2) od Bielej pláže a patrí medzi menej navštevované. Je tu taktiež jemný, biely piesok a priezračná voda. Osobne sme si najviac obľúbili práve túto pláž, pretože davy ľudí moc nemusíme a tu sme si našli aj miesto, kde sme boli prakticky sami, stačilo len preplávať pomedzi skaly.
Všetky pláže Boracay sú špecifické vďaka piesku, ktorý vôbec nepáli, aj keď naň celý deň svieti slnko. Je to spôsobené tým, že v skutočnosti nejde o piesok, ale o drť z koralov, ktorá prešla tráviacim traktom jedného druhu rýb a tento jemný prášok neabsorbuje slnečné žiarenie, preto sa po ňom môžete prechádzať aj počas najhorúcejších dní .

Ako sa dostanete na Boracay? Je to veľmi jednoduché. Letecky sa dopravíte z Manily do Caticlanu, čo je mesto 2 km od Boracay na susednom ostrove Panay. V Caticlane pristávajú len menšie, vrtuľové lietadlá, preto majte na pamäti váhový limit pre batožinu, čo je maximálne 10 kg, prípadne 5 kg, pokiaľ máte príručnú batožinu. Z letiska sa tricyklom alebo aj pešo ľahko dostanete do prístavu, ktorý sa nachádza len niekoľko stoviek metrov od letiska. Nemusíte sa hneď nechať zlákať naháňačmi pri letisku, skôr než sa naplní minivan do prístavu, prejdete aj pešo. Tam si kúpite lístok na loď, ktorá vás za 10 minút prepraví priamo na Boracay. Tam si už v prístave odchytíte tricykel, ktorý vás odvezie k vášmu ubytovaniu. Ďalšia možnosť je medzinárodné letisko Kalibo, kde už nie ste limitovaný váhou pre batožinu, avšak sa nachádza 60 km od Boracay a do prístavu sa dostanete autobusom alebo vanom.

Jedna zvláštnosť zo stolovania – väčšinou vám prinesú len lyžičku a vidličku, nože takmer vôbec nepoužívajú a často jete dokonca len rukami 

Veľkú časť potravy tu tvoria ryby a morské plody, kura a hovädzie mäso. Špecialitou je tzv. balut – vajce so zárodkom, toto jedlo sme sa však neodvážili ochutnať.

Voda tu samozrejme nie je pitná, takže určite kupujte balenú vodu a pozor na ľad v stánkoch s občerstvením, nikdy neviete, či náhodou nie je vyrobený z vody z kohútika.

Miestne pivo San Miguel je tu veľmi obľúbené, takisto Red Horse, ktorý je však o dosť silnejší, keďže má 7 % alkoholu. Určite ochutnajte Boracay rum, ktorý kúpite v prepočte za nejaké 2 eurá a chutí fantasticky. Dostanete ho v 3 príchutiach – kokos, melón a kapučíno a výborný je aj miestny Tanduay rum z cukrovej trstiny.

Na Filipínach majú bohatý výber ovocia a tu sme jedli najsladšie mango na svete. Okrem iného tu kúpite aj mladý kokos, durian, ananás, mini banániky (aj grilované), melón atď.

Miestne špeciality:

• Halo – halo ktoré predávajú na každom kroku, je to zmes zmrzliny, sladkostí, mlieka, gumených cukríkov, ovocia na vrchu s fazuľou alebo kukuricou
• Raňajky v štýle silog (chicksilog, porksilog, beefsilog,…), kde dostanete na tanieri ryžu, zeleninu a kúsok kuraťa v cestíčku, príp. plátok bravčového alebo hovädzieho mäsa
• Adobo – dusené bravčové alebo kuracie mäso v náleve z octu a cesnaku
• Tapa – sušené hovädzie mäso s cibuľou
• Filipínci majú v obľube grilovanie a všade po ceste nájdete stánky s grilovanými kuriatkami, alebo barbecue z bravčového mäsa, ktoré nám naozaj veľmi chutilo.
• Určite navštívte aj miestne trhy, kde vždy nájdete čerstvé ovocie a zeleninu, sušené a čerstvé ryby a iné morské plody.

V rámci Filipín lieta mnoho leteckých spoločností. Medzi najznámejšie patrí Cebu pacific (nízkonákladovka), Philippine Airlines (PAL) alebo Air Asia. Odporúčam kúpiť si letenky v predstihu, niekedy majú skvelé zľavy a vy môžete cestovať naozaj lacno, len za pár eur.

Rozšírená je aj lodná doprava medzi ostrovmi s pravidelnými spojmi, lístky je takisto vhodné rezervovať dopredu. Napríklad na stránke http://www.oceanjet.net/ alebo http://www.supercat.com.ph/. My sme cestovali so Supercat a so službami aj s cenami sme boli spokojní, až na malé meškanie, na čo si ale na Filipínach musíte zvyknúť.

Cestná doprava – vo väčších mestách sa jazdí najmä taxíkom za celkom prijateľné ceny (viac info v rubrike ceny), autobusmi, jeepney ( akýsi hybrid medzi jeepom a autobusom) a najobľúbenejšie sú tricykle.

My sme vyskúšali všetky typy dopravy, okrem jeepney.

Lietadlom sme cestovali celkovo 4x medzi ostrovmi, a to na trase: Manila – Boracay, Boracay – Cebu, Cebu – Puerto Princesa a Puerto Princesa – Manila s leteckou spoločnosťou Cebu Pacific https://www.cebupacificair.com/

Lodnú dopravu sme využili na spomínanej trase Tagbilaran – Cebu so Supercat.

Autobusom sme cestovali z Cebu na juh ostrova do Oslobu a tricykel sme využívali takmer denne pri krátkych presunoch či už v rámci mesta alebo na letisko.

Tip: Z Cebu sa dostanete na výlet za žralokmi v meste Oslob autobusom za 3- 3 a pol hodiny. Autobusy jazdia zo South bus terminal pravidelne, niekoľkokrát denne. Na internete nájdete aj presný rozpis odchodov http://www.cebu.gov.ph/cebu-south-bus-terminal-bus-schedules/. My sme išli spoločnosťou Ceres bus, za lístky sa platí až počas jazdy a sú veľmi lacné (info opäť v rubrike ceny). Šofér tam má pomocníka, ktorý vyberá peniaze za jazdy a takisto predáva vodu a iné občerstvenie. Vždy im dopredu povedzte, kde vás majú vysadiť.

V súčasnosti sa neodporúča cestovať do južnej a juhozápadnej časti ostrova Mindanao, ďalej do provincií Sarangani, North and South Cotabato, Sultan Kudarat, Lanao del Norte, Zamboanga del Sur a Zamboanga Sibugay.

Treba si dávať pozor vo večerných hodinách aj vo veľkých mestách ako Manila či Cebu a vyhýbať sa tu chudobným štvrtiam.

V krajine sú 3 ročné obdobia – studené (december až marec), kedy sú pre našinca príjemné teploty okolo 30 stupňov, avšak s menším výskytom tropických búrok, ďalej je to obdobie sucha (marec až začiatok júna), kedy sú teploty najvyššie a len málokedy klesnú pod 35 stupňov Celzia a je prevažne slnečno a nakoniec obdobie dažďov ( jún až začiatok novembra), kedy je častý výskyt tajfúnov a monzúnov.

Počasie na Filipínach je však veľmi záludné a môže sa meniť zo dňa na deň, či dokonca z hodiny na hodinu. V posledných rokoch sa tajfúny vyskytli aj v novembri a decembri, ale riziko je nízke a návšteva krajiny v týchto mesiacoch je stále bezpečná.

Neodporúčam navštíviť krajinu v období Veľkej noci, kedy domorodci cestujú po krajine, spoje meškajú a doprava kolabuje. Okrem toho sú v tomto období ceny niekoľkonásobne vyššie, takže ak chcete ušetriť, cestujte radšej inokedy.

Pozor na úplný východ ostrova, kde je počasie presne naopak ako na zvyšku ostrova ( Siargao, Leyte, východné Mindanao) a obdobie dažďov tu trvá od novembra do marca.

Filipínske podnebie je tropické – vlhké a horúce, s priemernou ročnou teplotou 26,6 stupňov Celzia.

Ak však idete do hôr, napr. na ryžové polia v obci Banaue na Luzone, zoberte si so sebou teplé oblečenie, teploty sú tam naozaj nízke.

Filipíny – oficiálny názov Filipínska Republika (Republika ng Pilipinas), sú ostrovný štát v Juhovýchodnej Ázii. Súostrovie je tvorené 7107 ostrovmi na celkovej ploche 300 tisíc km2, susedí s Taiwanom, Indonéziou a Vietnamom a je obmývané západným Tichým oceánom. Hlavným mestom je Manila, ktorá leží na ostrove Luzon. Počet obyvateľov v roku 2015 presiahol hranicu 100 miliónov.

Filipíny ležia na tzv. „pacifickom kruhu ohňa“, ktorý sa vyznačuje vysokým výskytom zemetrasení a vulkanickej činnosti. Časté sú tu aj tajfúny a následné povodne. Klíma je tropická – vlhká a horúca, s priemernou ročnou teplotou 26,6 stupňov. Filipíny majú tri ročné obdobia – studené, ktoré trvá od decembra do februára, teplé obdobie od marca do začiatku júna a nakoniec daždivé po zvyšok roka. Najteplejším mesiacom je máj, kedy sa teplota vyšplhá aj na 37 stupňov.

Príroda sa vyznačuje obrovskou druhovou rozmanitosťou rastlín a živočíchov. Izolovanosť ostrova umožnila vývoj unikátnych endemických druhov. Žije tu asi 200 druhov cicavcov a takmer 600 druhov vtákov. Medzi najznámejšie živočíchy Filipín patrí najmenší primát na svete, opica tarsier. Krajina je bohatá na pralesy, hory, vodopády, sopky a nedotknuté pláže.

Filipíny boli v minulosti kolonizované Španielmi, Britmi, Američanmi či Japoncami a zanechalo to veľký vplyv v takmer každom aspekte filipínskeho ostrova , ako je napr. jazyk, náboženstvo, kultúra, architektúra, či samotný názov ostrova po španielskom kráľovi Filipovi II.

Úradným jazykom je filipínčina – tagalog a angličtina. Filipíny sú však ostrovom mnohých jazykov, niektoré zdroje uvádzajú dokonca až počet 175 a patria sem napríklad Cebuano, Bicolano, Tagalog, Ilocano, Pangasinan, španielčina a iné. Veľa ľudí používa tzv. taglish, čo je mix angličtiny a tagalogu.

Filipíny patria k najkresťanskejším krajinám na svete. K rímskokatolíckej cirkvi sa hlási približne 80 % ľudí, zvyšok tvorí islam – 5 %, protestanti – 7 % a iné.

Na ostrove sa platí filipínskym pesos, jedno euro je približne 52 pesos, samozrejme v závislosti od aktuálneho kurzu, ktorý nájdete na stránke http://kurz-euro.zones.sk/kurzy/PHP-peso-filipiny/

Filipíny sú demokratická krajina, kde hlava štátu a zároveň hlava vlády je prezident, ktorý je volený priamou voľbou na 6 rokov. Súčasným novozvoleným prezidentom je kontroverzný Rodrigo Duterte, ktorý 9. mája 2016 vyhral prezidentské voľby a má prezývku „kat“, keďže navrhuje obnovenie trestu smrti obesením a ako bývalý starosta mesta Davao, úspešne bojoval proti kriminalite a násiliu v meste.

Zaujímavosti 

1. obľúbenou zábavou obyvateľov sú kohútie zápasy
2. na Veľkú noc sa na Luzone nechávajú domorodci dobrovoľne bičovať a ukrižovať, niektorí aj opakovane
3. asi 40 % ľudí sa živí poľnohospodárstvom
4. krajina je veľmi bohatá na nerasty ako železo, meď, zlato, striebro, olovo a nachádzajú sa tu aj ložiská ropy a čierneho uhlia
5. Pražské Jezuliatko je tu uctievanou náboženskou ikonou