Po intenzívnom, takmer dvojmesačnom cestovaní po juhovýchodnej Ázii sme si potrebovali dať menšiu pauzu a venovať sa aj práci, tak sme hľadali ideálne miesto, kde by sme mohli na mesiac zakotviť. Voľba bola jasná – mesto Chiang Mai. Pred rokom sme na tomto mieste strávili necelý týždeň a veľmi sme si ho obľúbili, takže sme si povedali, že si dáme repete, no tentokrát na dlhšiu dobu. Je to ideálne miesto na prácu, nachádza sa tu veľká komunita digitálnych nomádov, cestovateľov s ktorými si môžete vymieňať cenné rady, ceny za ubytovanie či stravu sú tu mimoriadne priaznivé, je tu rýchla wifi a samotné mesto je úchvatné.

Ubytovanie v Chiang Mai

Minulý rok sme bývali pri Thapae Gate, čo je vstupná brána do historickej časti Chiang Mai, preto sme teraz zvolili inú lokalitu, a to Nimmanhaemin Area, kde sa nachádza množstvo kaviarní, co-workingových priestorov, nákupných centier a dobrého street-foodu.
Ubytovali sme sa v Baan Thai apartmánoch, ktoré ponúkajú práve dlhodobé bývanie na minimálne mesiac. Ceny za izbu začínajú od 5200 Bahtov (približne 135 Eur) na celý mesiac. Veľkou výhodou pre nás bolo, že k tejto budove patril aj obrovský bazén, ktorý sme mohli zadarmo využívať a bolo to príjemné spestrenie pracovných dní.

Dlhodobé ubytovanie v Chiang Mai sa oplatí hľadať aj na Airbnb, kde vám svoje byty či apartmány prenajímajú lokálni ľudia. Takmer vždy vám poskytnú nejakú zľavu na týždňový, či mesačný pobyt a viete tým ušetriť nejaké tie eurá.

Kam na dobré jedlo a kávu

Len kúsok od nášho apartmánu sa týčila budova nákupného centra Maya, kde sme boli častými návštevníkmi, no nie kvôli nákupom, ale kvôli úžasnému food court-u, ktorý sa tam nachádzal. Bol tu široký výber famóznych jedál doslova len za pár centov.
V tomto nákupnom centre je aj kinosála, trénuje sa tu thajský box, je tu aj co-workingový priestor so superrýchlym internetom, estetická klinika a veeeľa veľa obchodov, či lekární. Pri nákupnom centre sa tradične konajú aj večerné trhy s výborným jedlom, exotickým ovocím, čerstvo ugrilovanými rybami a morskými plodmi.

Chutné jedlo nájdete aj v Zood Zood (ak vás omrzí thajská kuchyňa, vyskúšajte tu špagety Carbonara, sú úplne mega), kde vládne vždy perfektná atmosféra a personál je neskutočný. Toľko usmievavých ľudí na jednom mieste .
Naše najobľúbenejšie miesto však bola barmská “reštaurácia”, alebo skôr warung, kam sme chodievali každý deň, pretože také dobré jedlo za tak málo peňazí by ste v Nimman Area len ťažko hľadali. Výborný obed si tu dáte už za 35 Bahtov (musíte ochutnať kuracie mäso s kešu orieškami, lepšie som ešte nikde na svete nejedla!!!).

Na Chiang Mai je super aj to, že je tu veľa štýlových kaviarní, ktoré sú ideálnym miestom na prácu či relax. Obľúbili sme si Amazon Cafe, kde mali rýchly internet zadarmo, lahodnú kávu, nechodilo tam veľa ľudí, takže nás nič nerušilo pri práci a obsluha bola takisto veľmi príjemná.

Zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť

Aj keď sme sa tu venovali hlavne práci, našli sme si čas aj na odpočinok a spoznávanie miest, ktoré sme pred rokom vynechali. Sever Thajska je prekrásny a je dokonalou oázou pokoja.

Najväčším lákadlom sú predovšetkým budhistické chrámy, ktorých je v Chiang Mai viac než 300 a ak túžite po jedinečnom zážitku, môžete sa zapísať na niektorý z meditačných kurzov, ktoré vám pomôžu nájsť vnútornú harmóniu a lepšie spoznať samých seba.
Prekrásny chrám je napríklad Wat Phra That Doi Suthep, ktorý je súčasťou národného parku Doi Suthep, či Wat Phra That Doi Kham, odkiaľ máte nádherný výhľad na celé mesto.

Sever Thajska je mimoriadne bohatý aj na parky s bujnou vegetáciou, či vodopády a nemali by ste vynechať návštevu Huay Kaew Waterfall, ktorý sa nachádza 20 minút skútrom od centra mesta, či Bua Thong Waterfall (alebo aj Sticky Waterfall), kde sme sa vrátili do detských čias a pomocou lana sme sa snažili vyšplhať po šmykľavých kameňoch až na samotný vrchol. Bol to super zážitok, ktorý každému odporúčam!

Zavítali sme aj do horskej dedinky Hmong Village, kde sme mali možnosť nahliadnuť do života pôvodných obyvateľov a ich tradícií. Zastavte sa tu na malú chvíľu aj vy a doprajte si šálku lahodnej kávy, ktorú tu pestujú a ako bonus máte prekrásne scenérie všade navôkol.
Dobre sa oblečte, pretože tieto dediny sa nachádzajú už vysoko v horách a je tu o poznanie chladnejšie ako v Chiang Mai. Dávajte si pozor aj na cestách, pretože sem vedie kľukatá cesta do kopca a večer sem už rozhodne nejazdite, je to celkom nebezpečné.

Cestou späť do mesta sme sa zastavili aj v The Bhubing Palace, kde má kráľovská rodina zimnú rezidenciu a ktorá je obklopená úžasnou flórou. Nachádza sa tu napríklad ružový sad, nádherné, vkusné záhrady, jazero, motýlia záhrada či exotické druhy stromov. Ak ste fanúšikmi fauny a flóry, toto miesto sa vám bude určite páčiť.

Nevynechali sme ani návštevu Chiang Mai Night Safari and Zoo, kde sme síce neboli v noci, ale vďaka známosti sa nám podarilo dostať aj do “zákulisia” a boli sme v tesnej blízkosti všetkých voľne pobehujúcich zvierat, dokonca sme ich aj kŕmili spolu s ošetrovateľom. Srnky a slony nám jedli priamo z ruky a bol to pre nás jedinečný zážitok . Slony majú skutočne mlsné jazýčky a najviac si pochutnávali na šťavnatom, sladučkom mangu. Takú radosť v očiach zvieraťa, keď som im podávala mango, som ešte nikdy predtým nevidela a bola som nesmierne šťastná, že mi bolo umožnené ich aspoň takýmto spôsobom potešiť.

Tip: Ďalšie miesta, ktoré sa oplatí vidieť v Chiang Mai a okolí nájdete v našich cestopisoch z Thajska.

Ak už budete mať dosť návštevy pamiatok, môžete sa prihlásiť na kurz varenia, na kurz jogy, thajského boxu, tai-chi, ale môžete skúsiť aj Jungle Flight, rafting na divokej vode, okúpať a starať sa o slona, alebo sa vydať na treking do prírody. Po všetkých zážitkoch si doprajte oddych pri thajskej masáži (hodinová masáž stojí cca. 200 Bahtov) alebo salóne krásy, ktorých je v Chiang Mai neúrekom.

Ako sa dostať do Chiang Mai z Bangkoku?

Máte tri možnosti: letecky, autobusom a vlakom.

Letecky – je to samozrejme najjednoduchšia a najrýchlejšia forma dopravy. Let trvá približne hodinu a do Chiang Mai lietajú všetky miestne letecké spoločnosti, ako Nok Air, AirAsia, Thai Airways, a iné.

Autobusom – cesta trvá približne 9-10 hodín a cena lístka sa pohybuje od 650 Bahtov vyššie za VIP bus. Lístky sa dajú kúpiť buď cez cestovnú agentúru (je to drahšia alternatíva), alebo si ich zakúpite priamo na autobusovej stanici ideálne aspoň deň dopredu. V cene máte zvyčajne aj servis, stewardku, občerstvenie a polohovateľné sedadlá, či deku na prikrytie.

Vlakom – je to najpomalšia alternatíva, cesta trvá 12-14 hodín a cena lístka za druhú triedu je rovnaká, ako za VIP autobus (okolo 700 Bahtov). Za lôžkový nočný vlak zaplatíte 900 Bahtov. Lístky si viete zakúpiť na vlakovej stanici v Bangkoku, najlepšie s dostatočným predstihom.

Tip pre vás: Ak už budete v Chiang Mai či už na letisku, vlakovom alebo autobusovom nádraží a budete sa chcieť dostať k vášmu ubytovaniu alebo do centra, neberte si predražené tuk-tuky, ale radšej nasadnite do červenej dodávky, ktorá sa volá songthaew a je to istá forma zdieľaného taxíka. Ceny majú oveľa priaznivejšie ako tuk-tukári.
Len pre porovnanie, tuk-tukár si od nás pýtal 200 Bahtov za odvoz z letiska do centra mesta a songthaew nás zobral za 40 Bahtov.

Doprava po meste

Najlepšie spravíte, ak si požičiate skúter, s ktorým viete preskúmať celé mesto a vybrať sa aj do vzdialenejších oblastí. V meste sú skútre veľmi praktické, pretože sa často tvoria kolóny a ak máte skúter, viete sa šikovne prekľučkovať pomedzi autá a celú kolónu predbehnúť. Za požičanie skútra zaplatíte od 150 Bahtov vyššie na jeden deň, prípadne od 2500 Bahtov na celý mesiac.
Ak si netrúfate na šoférovanie skútra v Thajsku, využiť môžete červené dodávky songthaew, ktoré vás zoberú do vybranej lokality už od 20 Bahtov, alebo si stopnite tuk-tuk, s ktorými však musíte vždy zjednávať cenu.

Ideálny čas na návštevu

Klíma je ovplyvnená monzúnmi, ktoré tu vytvárajú tri ročné obdobia.
Obdobie sucha a chladna, alebo aj hlavná turistická sezóna prebieha od novembra do marca, kedy sú príjemné teploty okolo 30°C a príroda je krásne zelená po dažďovej sezóne.

Obdobie tepla – trvá od marca do mája, vyznačuje sa vysokou vlhkosťou vzduchu, vyššími teplotami, ťažšie sa tu dýcha a je tu veľké množstvo komárov, preto sa vždy poriadne nastriekajte repelentom!

Obdobie dažďov – trvá od júna do novembra, vyznačuje sa intenzívnymi lejakmi, ktoré však majú obvykle krátke trvanie.

Ťažko povedať, kedy je najlepší čas na návštevu, každá sezóna má svoje výhody aj nevýhody. My sme tu absolvovali pobyt aj v hlavnej sezóne, v novembri, kedy sme sa zúčastnili prekrásnych festivalov Yi Peng a Loy Krathong, ktoré by ste v žiadnom prípade nemali vynechať. Je to neskutočný zážitok na celý život a ocitnete sa ako v úplne inom svete.
Tento rok sme sa vrátili do Chiang Mai v období dažďov, ktoré malo tiež svoje čaro a bolo tu menej turistov, ceny boli takisto priaznivejšie a hlavne to bol taký adrenalín, pretože sme nikdy nevedeli, kedy sa spustí lejak. Bola to sranda, keď sme išli na motorke a v priebehu sekundy sme boli premočení od hlavy po päty .

Dobrá rada nad zlato: Vo februári začínajú Thajčania v okolí mesta vypaľovať polia a do konca marca zahalí Chiang Mai nepríjemný smog, preto sa radšej vyhnite návšteve v tomto období.

Kde nakúpiť

Obchodíky a trhy sú rozosiate doslova po celom meste. Za nás určite odporúčame Night Bazaar, kde si viete nakúpiť suveníry, oblečenie či bižutériu od výmyslu sveta, ďalej Saturday Night Market na Walking Street, z ktorých sme mali pocit, že snáď ani nemajú konca. Predávajú tu fantastický street-food, veľkou nevýhodou však je, že je to tak preplnené ľuďmi, že je problém sa tu vôbec pohnúť a často vznikajú zápchy .
Menšie večerné trhy bývajú aj pri nákupnom centre Maya, alebo pri Thapae Gate.

Chiang Mai je skutočná perla severného Thajska, toto mesto sme si zamilovali a vždy sa sem radi vraciame, pretože sa tu cítime ako doma. Našli sme si tu nových priateľov, je tu krásna príroda, pokoj a harmónia v budhistických chrámoch, famózne jedlo, výborné masážne centrá a mnoho ďalšieho.
Tak neváhajte a navštívte toto čarovné miesto na severe Thajska aj vy, určite to neoľutujete.

Cestou k Thapae Gate sme sa zastavili v požičovni skútrov a na zvyšok dňa sme si jeden zaobstarali za 250 Bahtov. Po krátkej, 20-minútovej jazde sme prišli do cieľa, a tým bol Grand Canyon. Dám vám niekoľko tipov, aby ste tam nešli nepripravení ako my, pretože nikde na internete som sa predtým nedočítala, že Grand Canyon pri Chiang Mai je rozdelený na 3 časti. My, ako neznalci, sme hneď po príchode zastavili na prvom parkovisku, odložili sme skúter a išli sme k hlavnej bráne, kde bolo napísané „ Grand Canyon beach“. Ako vstupné sme si museli kúpiť vodu, prípadne iný nápoj a mohli sme tam stráviť celý deň. Po strmom kopci sme zišli dole až k jazeru, kde bolo zopár lehátok, kajaky a bambusové člny, plošina, odkiaľ sa skákalo do vody, ale na moje prekvapenie to vôbec nevyzeralo tak, ako na fotkách z internetu. Očakávala som krásne výhľady, obrovské útvary vyrastajúce zo zeme a pripomínajúce ten slávny Grand Canyon v USA, mal sa tam nachádzať aj vodný svet, ale toto všetko tam chýbalo. Tak sme sa zložili na lehátku, hodili sa do osviežujúcej vody a šantili sa na bambusovej loďke a veľkých nafukovacích kolesách.

Po 2 hodinkách sme sa rozhodli, že pôjdeme ďalej a tie slávne výhľady niekde nájdeme. O niekoľko stoviek metrov ďalej sme zbadali ďalší vchod, tentoraz k obrovskej skale, odkiaľ sa skákalo do vody a tu na nás už čakali naše vytúžené nádherné výhľady. Sledovali sme tých pár odvážlivcov, ktorí z veľkej výšky skákali do jazera a následne sa museli po lane vyšplhať hore. Bolo to naozaj zábavné divadlo . Spravili sme niekoľko pekných fotiek a vrátili sme sa k nášmu skútru, ale moja zvedavosť mi nedala a museli sme ísť ešte kúsok ďalej a tam sme našli ďalší vchod (áno, v poradí už tretí a v posledných dvoch sa platilo aj vstupné).

Tu sa nachádzal vchod do vodného parku, ale keďže už bolo celkom neskoro (pretože sme netušili, že ku každej atrakcii vedie samostatný vchod), rozhodli sme sa, že to otočíme a vrátime sa do Chiang Mai.

Pred príchodom teda dobre zvážte, ktorá atrakcia vás najviac láka a zvoľte podľa toho aj vstupnú bránu. Keď túžite po nekonečnom relaxe, pohode pri vode a slnení sa, prvý vchod je pre vás ako stvorení. Ak ste milovníci adrenalínu a obľubujete skákanie do vody z veľkej výšky, tak zvoľte vchod dva a ako bonus tu máte úžasný výhľad zo skál. Nakoniec, pre všetkých fanúšikov vodnej zábavy odporúčam vchod číslo 3, ale sem príďte určite skoro ráno, aby ste sa vyhli veľkému množstvu turistov.

Po návrate do mesta sme sa zastavili v jednom obrovskom nákupnom centre a nakúpili si tam donuty, ktoré sú v Thajsku veľmi populárne a fantázii sa medze nekladú, vyzerali naozaj neodolateľne . Večer sme venovali našim obľúbeným pouličným trhom s jedlom a poslednýkrát sme si vychutnali osviežujúci passion fruit shake .

Ráno sme vstávali veľmi skoro, pretože na letisku sme museli byť o pol siedmej ráno. Čakala nás dlhá cesta na úplný juh Thajska, na ostrov Koh Lanta v provincii Krabi. S Jankom sme však boli nadšení, že konečne uvidíme more a nádherné západy slnka na ostrove.

My sme večer strávili chvíľu vo štvorci za Thapae Gate (historické centrum), kde sme sledovali budhistických mníchov pri modlitbe a neskôr sme sa presunuli k Nawarat bridge, kde sa vypúšťalo najviac lampiónov. Po úspešnom boji o náš vlastný lampión sme ho konečne mohli aj my zapáliť a bol to krásny moment, ktorý nám ostane navždy v srdci.

Potulovali sme sa ešte po meste a zastavili sme sa pri skupinke Thajčanov, ktorí z nás boli nadšení a jeden z nich sa so mnou chcel silou mocou odfotiť. Keď som mu prianie splnila, hodil na mňa taký široký úsmev, aký som ešte nevidela .

Pred nami bol posledný deň v Chiang Mai a už dopredu nám bolo veľmi ľúto, že musíme odísť. Toto mesto nám naozaj prirástlo k srdcu.

Ráno sme si v Chiang Mai požičali auto (1200 Bahtov) a vydali sme sa na dlhú, 3-hodinovú cestu na takmer úplný sever krajiny, do Chiang Rai, ktorý sa nachádza pri hranici s Laosom a Myanmarom. Cesta bola zábavná, neustále sme si pospevovali, tancovali, kochali sme sa nádhernou prírodou a v takejto výbornej nálade sme čoskoro dorazili do cieľa. Chrám sa nedal prehliadnuť, ligotal sa už z diaľky a okamžite upútal našu pozornosť. Cvak- cvak- cvak…musela som ho vyfotiť z každého možného uhla. Do hlavného chrámu vás nepustia v topánkach, ale to je juhovýchodnej Ázii samozrejmosť, takisto ako zahalené ramená. Pravidlá treba rešpektovať. Samotný areál nie je najväčší, takže návšteva vám zaberie možno hodinu, alebo 2-3 ako v našom prípade, keďže milujem fotenie a musela som mať všetko zdokumentované .

Chvíľu sme posedeli na lavičke, vychutnávali si prítomný okamih a naplnil nás pocit šťastia. Určite to poznáte, je to ten úžasný pocit, keď nemusíte na nič myslieť, nemusíte sa nikam ponáhľať, môžete len tak tíško sedieť a meditovať.

Mali sme ešte čas a rozhodli sme sa, že navštívime park Singha, ktorý sa nachádza kúsok od bieleho chrámu. Uvidíte tam nádhernú prírodu, prekrásne kvety, čajovníkové plantáže, vedie tade upravená cyklotrasa a takisto tam nájdete budhistickú svätyňu a malú reštauráciu s fantastickým Pad Thai . Milovníci agroturistiky si tu prídu na svoje a načerpáte pozitívnu energiu zo všetkej tej nádhery okolo vás.

Do Chiang Mai sme sa vracali plní zážitkov a s dobrým pocitom perfektne stráveného dňa. Večer sme ešte zašli na pivko a zabávali sme sa na nemeckých dôchodcoch, ktorí si zaplatili za pekné thajské dievčence, ktoré si neskôr odviedli na byt. Nuž, každý musí nejako zarábať. My sme sa zabávali do neskorej noci a cestou na hotel sme si ešte kúpili nejaké suveníry (tí predajcovia snáď nikdy nespia).

Prešli sme sa až ku Three Kings Monument, kde sme videli postávať nejakých ľudí a oslovila nás jedna pani, či sa k nim nechceme pridať k rannému cvičeniu tai-chi. Aj keď sme boli unavení, nevyspatí a vyčerpaní, z posledných síl sme sa pridali a nakoniec sme to neoľutovali, bolo to pomalé, ale plynulé cvičenie s dôrazom na správne dýchanie a sústredenie sa. Čo sa mi najviac páčilo bolo to, že sme boli asi jediní mladí bieli farangovia (okrem Američanky, ktorá nás oslovila) a všetci ostatní boli postarší Thajčania, s vekovým priemerom asi 70 rokov, pri ktorých sme sa my mladí hanbili za našu kondičku a závidela som im ich neskutočnú ohybnosť. Sám precvičujúci mohol mať niečo po sedemdesiatke a videli sme na ich tvárach, akí boli radi, že sme sa k nim pridali, ešte aj tempo cvičenia nám prispôsobili. Bolo to veľmi milé privítanie. Na konci sme sa všetci poďakovali a už aj slniečko vyšlo.

Ešte sme sa chvíľu rozprávali s pani z Ameriky a potom sme sa konečne mohli ísť najesť, pomaly sa otvárali aj prvé kaviarne. Po výdatných raňajkách sme sa ešte prešli po historickom centre, ale viac sme už nezvládali a rozhodli sme sa, že sa vrátime na hotel, snáď nám dovolia zložiť sa na pohovke na recepcii. Veľké prekvapenie nás čakalo, keď nám krátko po desiatej ráno oznámili, že izba je už pripravená a môžeme sa ubytovať. Bol to ako dar z nebies a po krátkej sprche sme sa išli dobre vyspať.

Neskôr poobede sme sa ešte kúpali v bazéne a potom sme vyšli do ulíc pozrieť sa, ako vyzerá nočný život v meste. Ten nesklamal, pretože ak ste takí gurmáni, ako my, Chiang Mai je pre vás ako stvorený. Jeden street food market za druhým, jedlá od výmyslu sveta, takisto čerstvé ovocie, šťavy a smoothie z neho, nebíčko v papuľke. Prejedávanie sa konalo každý večer, ale nemohli sme tým dobrotám odolať. Najviac sme si obľúbili grilované ryby s cesnakom a chilli a smoothie z passion fruit (maracuje). A čo bolo najlepšie na týchto trhoch, že boli neskutočne lacné, napríklad mladý kokos tu stál asi 20 bahtov, čo je cca. 50 centov a všetky smoothies stáli tiež okolo 20-25 bahtov. V sobotu sa navyše konal tzv. Saturday Market a celá ulica bola doslova zaplavená predajcami všelijakých maškŕt od výmyslu sveta, suvenírov a šikovnými remeselníkmi. Jediná nevýhoda bola, že tam bola hlava na hlave a nedalo sa tam moc hýbať. Na malú chvíľu sa tam dokonca vytvorila aj dopravná zápcha, haha.

Prvý deň na severe Thajska sme zakončili takto príjemne gurmánsky (ako každý jeden ďalší) a o polnoci sme si ľahli do postele pripravení na nové zážitky.

Ako som už spomínala, do Thajska sme prišli v období, kedy bol vyhlásený mesačný štátny smútok kvôli smrti ich milovaného kráľa a bolo to vidieť na každom kroku. Internetové stránky, televízne obrazovky, aj rušné ulice mesta sa „odeli“ do čiernobielej farby, všade navôkol boli zavesené obrázky aj obrovské plagáty kráľa a kráľovskej rodiny, takmer každý občan nosil čierne oblečenie, ale malo to svoje zvláštne čaro a bolo to krásne gesto voči osobe, ktorá pre svoju krajinu spravila tak veľa. Chceli sme si pozrieť kráľovský palác (Grand palace a chrám Wat Pra Kaeow) aj zvnútra, ale obrovský dav ľudí, najmä Thajčanov, ktorí sa prišli naposledy rozlúčiť s kráľom, nás odradil (podľa mojich odhadov minimálne 3000 ľudí) a palác spolu s chrámom sme si pozreli len zvonka a presunuli sme sa ďalej.

Naše potulky nás zaviedli k budhistickému chrámu Wat Bowonniwet Wihan, ktorý sa nám veľmi zapáčil a bolo tam minimum turistov. Spravili sme si nejaké fotky a videá a potom sme sa vybrali na dobrý neskorý obed kúsok od nášho hotela. Dobre a hlavne do sýtosti sme sa najedli, pretože sme vedeli, že nás čaká dlhá, minimálne 12 hodinová cesta na sever ostrova a netušili sme, kedy najbližšie budeme jesť teplú stravu. Ešte chvíľku sme sa potulovali ulicami mesta a vrátili sme sa na hotel, kde sme čakali na náš minivan. Ten prišiel prekvapivo načas a postupne sme naberali ďalších a ďalších ľudí. Spolu s obrovskými batohmi sme sa ledva zmestili do vanu . Naša jazda na autobusovú stanicu nakoniec trvala takmer dve hodiny, hlavne kvôli dopravnej situácii v meste (ten, kto už bol v Bangkoku vie, aké sú tam dopravné zápchy). Na stanici nás rozdelili na skupinky podľa toho, kto do akého mesta cestuje ďalej.

Do Chiang Mai sme išli len my dvaja s Jankom a celý autobus čakal len na nás. Sadli sme si na naše miesta a hneď sme aj vyrazili na našu dlhú cestu do približne 700 km vzdialeného mesta Chiang Mai na severe Thajska. Bol to nočný „VIP“ autobus, ale nám tak teda vôbec nepripadal, akurát tam bolo viac miesta na nohy a polohovacie sedadlá. O komforte sa ale nedalo hovoriť. Pri našich cestách sme si však už zvykli na všetko a nakoniec celá cesta ubehla celkom rýchlo, až nato, že spať sa tam moc nedalo, keďže z každej strany som počúvala len chrápanie Thajčanov. Moja vina, nezobrala som si slúchadlá a nemala som ani štuple do uší . Nabudúce sa už polepším. Cesty v Thajsku sú inak vo veľmi dobrej kvalite, čo ma aj prekvapilo, dokonca oveľa lepšie ako na Slovensku. Zastavili sme sa len raz na malé občerstvenie, bola som vďačná aj za normálne, európske toalety, ale keď som si išla umyť ruky, skoro som chytila menší infarkt – všetky umývadlá a aj zem boli pokryté obrovskými mravcami, chrobákmi a švábmi, tak som rýchlo utekala odtiaľ preč . Janko vravel, že na pánskych toaletách to vyzeralo rovnako, tak sme sa aspoň pobavili, hehe.

Pokračovali sme ďalej a krátko po piatej hodine rannej sme konečne zastavili na našom vytúženom mieste, v Chiang Mai. Keďže check in v hoteli sme mali až o druhej poobede, mali sme veľa času na spoznávanie mesta, ale boli sme až moc vyčerpaní z nočnej jazdy, tak sme odchytili tuktukára, ktorý nás zaviezol k hotelu a spýtali sme sa recepčnej, či si aspoň môžeme zložiť naše ťažké batohy. Odpoveď bola pozitívna a my sme sa už značne odľahčení vybrali do neznáma.

V októbri však prišiel šok a už asi tušíte, čo mám na mysli – zomrel thajský kráľ  Pchúmipchon Adunjadét. Vedeli sme, ako veľmi ho thajský ľud miluje a považovali ho za člena rodiny a preto sme mali obrovské obavy, aký to bude mať vplyv na našu cestu do tejto krajiny. Vyhlásili mesačný smútok, rušili festivaly (medzi nimi aj Yi Peng festival v Chiang Mai), podniky a bary síce mohli byť otvorené, ale nemohli púšťať hlasnú hudbu a podobne. Boli sme z toho frustrovaní, ale každý deň sme sledovali na internete najnovšie správy a vyhlásenia a dúfali sme, že nakoniec ten festival, kvôli ktorému sme chceli vycestovať, nám nezrušia. Naše modlitby boli vypočuté a my sme sa konečne bez obáv mohli pustiť do balenia vecí.

Leteli sme cez Emirates, najlepšiu leteckú spoločnosť za rok 2016 a pre mňa to bola takisto premiéra, tak som bola samozrejme zvedavá na ich servis a nesklamali. Prvý let z Prahy do Dubaja prebehol hladko a rýchlo, s obľúbeným Bailey´s v ruke a spokojní a šťastní sme čakali na náš ďalší let do Bangkoku. Táto cesta už bola únavnejšia, keďže spánok v lietadle nepatrí medzi moje topky a dokopy som prespala asi hodinu a pol. Každopádne, do Bangkoku sme dorazili okolo jednej poobede a my sme mali nasmerované na železničnú stanicu kúpiť si lístky na nočný vlak do Chiang Mai.

V Bangkoku majú úžasný, prepracovaný systém hromadnej dopravy v centre mesta a trafiť na hlavnú železničnú stanicu Hua Lamphong nebol žiadny problém. Oveľa väčší problém však bol, že lístky na vlak do Chiang Mai boli vypredané už na týždeň dopredu. Museli sme rýchlo rozmýšľať, čo ďalej. Ponúkali nám lístky na nočný autobus, ale za šialenú cenu, tak sme sa vybrali na náš hotel, aby sme vymysleli nejakú alternatívu. Dostať sa zo stanice k nášmu hotelu Chillax resort, ktorý sa nachádzal pol kilometra od slávnej Kao San road, už také jednoduché nebolo. Naše možnosti boli obmedzené na taxi, tricykel alebo autobus. Zvolili sme tú tretiu možnosť a pýtali sme sa ľudí na ulici, aký spoj jazdí z Hua Lamphong na Kao San road.

Thajci sú úžasní ľudia a naozaj všetci nám chceli len pomôcť, vysvetľovali rukami-nohami a lámanou thajsko- angličtinou, ale pochopili sme sa a všetci boli vo finále spokojní . My sme spolu s nimi čakali na spoj č. 53 (naschvál uvádzam aj číslo spoja, pretože celú cestu sme čakali, kým šoférov pomocník bude zbierať peniaze za lístok a nakoniec sme sa dozvedeli, že je to tzv. free bus, takže sme cestovali úplne zadarmo a navyše sme to mali aj s krásnou vyhliadkovou jazdou po okolí kráľovského paláca a cez všelijaké úzke uličky a takisto cez čínsku štvrť). Bola to adrenalínová jazda počas obrovského lejaku a do autobusu a z autobusu sa doslova skákalo. Boli som fascinovaní, akí sú aj starší ľudia fit a čiperní. Jazda síce trvala niečo vyše hodiny, ale ak sa nikam neponáhľate a máte dostatok času, určite odporúčame. Ešte stále za intenzívneho dažďa sme konečne dorazili na hotel a mohli sme si zložiť veci. Privítali nás, ako inak, s úsmevom a my sme sa tešili na našu izbu ako malé deti, keďže sme tam mali aj súkromné jacuzzi a na streche hotela plavecký bazén.

Pred vodnými radovánkami sme však uprednostnili jedlo a vybrali sme sa na Kao San road na nejaký dobrý street food. Osobne som sa najviac tešila na Pad thai, pretože si ho často dávam aj v reštauráciách v Prahe, ale chcela som vedieť, ako chutí originál a musím povedať, že to je niečo neporovnateľné. Nebo a zem. V Thajsku som ho jedla naozaj veľakrát a zakaždým chutil inak, ale výborne. Po dobrom jedle sme sa vrátili na hotel a pred hotelovým parkoviskom sme videli malý stánok kde predávali lístky na autobusy, lode a rôzne túry. Hneď sme sa spýtali na lístky do Chiang Mai a keďže boli za priaznivú cenu 650 bahtov, rovno sme ich aj kúpili. Po návrate na izbu sme sa rýchlo hodili do plaviek, aby sme mohli vyskúšať náš strešný bazén s fantastickým výhľadom na nočný Bangkok. Večer sme zakončili relaxačným kúpeľom vo vírivke a s kapitánom Morganom a tešili sa na ďalší deň na objavovanie mesta a jeho okolia.