Po dni plnom spoznávania rušných ulíc Mandalay, miestnych trhovísk, budhistických chrámov, ale aj bývalých kráľovských miest Sagaing a Mingun sme sa zobudili do ďalšieho nádherného rána. Cez naše ubytovanie sme si za rozumnú cenu (nezapísala som si presnú sumu, ale myslím, že to bolo okolo 35-40 tisíc kyatov pre 2 osoby) dohodli celodennú túru po meste Mandalay a jeho okolí, ktorá začínala už o piatej hodine rannej, pretože nás čakal jedinečný zážitok v podobe výstupu na slávny Mandalay Hill a pohľad z výšky na prebúdzajúci sa Mandalay za východu slnka.

Tip: Prečítajte si aj tento článok, v ktorom sa dozviete, ako vyzeral náš prvý kontakt s exotickým Mjanmarskom, čo nás prekvapilo, šokovalo a zaujalo.

Budíček o štvrtej ráno bol pre nás (nočné sovy) mimoriadne nepríjemný a náročný, ale verili sme, že to bude stáť naozaj za to a užijeme si krásny východ slnka s ešte krajším výhľadom na okolie. Náš šofér nás už čakal pred hotelom a keď sme vykročili z budovy, čakal nás prvý nemilý šok – bolo zamračené, popŕchalo a ešte k tomu fúkal nepríjemný vietor .

Výstup na Mandalay Hill

Mandalay Hill je kopec, ktorý sa týči do výšky 230 metrov nad mestom a nachádza sa na ňom okrem iného bohato zdobená pagoda Su Taung Pyai. Za približne 20 minút sme si to pekne vyšlapali po schodoch až na samotný vrchol (samozrejme naboso), kde nás okrem nie príliš vydareného východu slnka čakali úžasné výhľady a scenérie všade navôkol. Obdivovali sme všadeprítomné malé svätyne, trblietavý, až gýčový chrám a najlepšie na tom bolo, že aj tu sme boli úplne sami a prví čínski turisti začali prichádzať, až keď sme to mali namierené naspäť k nášmu autíčku so šoférom.

Chrámy a kláštory v Mandalay

Ďalej sme pokračovali k celkom opustenej Kuthodaw Pagoda kúsok od Mandalay Hill, ktorá je prezývaná aj ako “najväčšia kniha na svete“. V 729 stupách sú umiestnené kamenné dosky s posvätným textom zo všetkých 15 kníh Tripitaky (učenie Buddhovo). Na tomto mieste sme strávili viac času a s pokorou sme sledovali mníchov pri svojej rannej modlitbe. Neviem ako vás, ale mňa to napĺňa neuveriteľným pokojom a harmóniou, na chvíľu spomalím aj ja, prípadne si zameditujem, alebo porozmýšľam nad určitými vecami, poďakujem za možnosť byť tu a teraz a po takejto skúsenosti za cítim vždy ako znovuzrodená.

V blízkosti Kuthodaw Pagoda sme navštívili ešte niekoľko zaujímavých miest, z ktorých by som určite vyzdvihla Shwenandaw Monastery. Je úžasným príkladom tradičného barmského dreveného kláštora, ale aj pripomienkou na zničený Mandalajský palác. Kedysi bola táto budova súčasťou palácového komplexu , kde kráľ Mindon žil aj zomrel. Neskôr ju kráľ Thibaw Min nechal rozobrať a za hradbami znova postaviť. Vďaka presťahovaniu sa podarilo zachrániť tento kláštor pred zničením počas druhej svetovej vojny a dodnes môžeme obdivovať jeho nádherné rezby z tíkového dreva. Pre zaujímavosť dodávam, že Mjanmarsko je najväčším producentom tíkového dreva na svete .

Zastavili sme sa ešte v Sandadamuni Paya, kde je uložená obrovská železná socha Buddhu a v niekoľkých ďalších menších kláštoroch a chrámoch, ktorých je v samotom meste Mandalay neúrekom.

Významným pútnickým miestom je Mahamuni Paya, ktorú dal postaviť kráľ Bodawpaya v roku 1784. Je jednou z najuctievanejších budhistických svätýň v Mjanmarsku. V strede komplexu sa nachádza 4 metrová najposvätnejšia socha Buddhu, pôvodne z bronzu, no dnes je pokrytá takmer 20 centimetrovou vrstvou zlatých lístkov, ktoré tu lepia pútnici z celej krajiny. Socha je prístupná z najbližšej vzdialenosti len mužom a aj tí musia byť vhodne oblečení, aby ich k soche vôbec pustili (takže chlapi, žiadne kraťasy, ani tielka). V ostatných častiach komplexu sú však umiestnené obrazovky, na ktorých uvidíte túto Buddhovu sochu, takže jej môžete vzdať poctu aspoň takouto formou.

Mandalajský kráľovský palác

Našou ďalšou zastávkou bol rozľahlý areál Mandalajského kráľovského paláca, ktorý je obklopený hradbami dlhými 3,2 km a vysokými 8 metrov. Okolo hradieb je 70 metrov široká vodná priekopa. V skutočnosti je to len nanovo postavená kópia pôvodného palácového komplexu, ktorý bol zničený požiarom v období druhej svetovej vojny. Z pôvodného komplexu sa zachovala len časť hradieb, vodná priekopa a základy, na ktorých je postavený zrekonštruovaný kráľovský palác a niekoľko desiatok ďalších budov. Medzi nimi vyniká Zrkadlový palác, Múzeum histórie a vyhliadková veža (Watch Tower), odkiaľ je famózny pohľad na celý areál.

Amarapura

Pomaly sme sa presunuli do 11 kilometrov vzdialeného bývalého hlavného mesta Amarapura, kde sa nachádza najväčší budhistický kláštor v krajine a je jedným z najvýznamnejších centier budhistického vzdelávania, kde žije viac než tisíc mníchov a učencov. Každý deň okolo 10:30 môžete sledovať rituál prijímania jedinej potravy, ktorú mnísi za deň spotrebujú. Boli sme poctení a v miernom šoku, keď sa s nami jeden mních podelil o svoju stravu a bol to jeden zo silných momentov našej návštevy tohto mystického miesta. Chvíľu sme sa ešte rozprávali s mníchmi o kláštore, o budhistickej viere, našom nádhernom Slovensku a všeobecne o živote a preč sme odchádzali s dobrým pocitom na duši. V posledných rokoch sa toto miesto bohužiaľ stáva turistickou atrakciou číslo jedna a aj keď na jednej strane tým dokážu finančne pokryť chod kláštora, na strane druhej často prichádzajú turisti, ktorí absolútne nerešpektujú miestne zvyklosti a ignorujú zákazy.

Je to odlišný svet, náročný, štrukturovaný, s presne naplánovaným časom pre všetko. Napriek tomu sú však návštevníci vrelo vítaní a vždy sa tu nájde čas na úsmev, smiech a krátku debatu. Ja len naozaj dúfam, že turisti budú prejavovať viac rešpektu a úcty, ktorú si tento kláštor a mnísi naozaj zaslúžia.

Nasadli sme do auta a pokračovali sme návštevou slávneho mosta U Bein Bridge. Tento 200 rokov starý most je so svojou dĺžkou 1,2 km najdlhším tíkovým mostom sveta a vedie cez plytké jazero Taungthaman, pomenované po ľudožrútskom obrovi, ktorý sem údajne prišiel hľadať Buddhu.

Väčšina ľudí sem prichádza sledovať východ a západ slnka, kedy sa tento skvost stáva pravdepodobne najfotogenickejším miestom v okolí Mandalay a môžete si ho užiť z loďky, alebo sa po ňom poprechádzať, či len tak obdivovať z diaľky, v každom prípade má svoje jedinečné čaro. Pripravte sa však aj na veľké davy turistov najmä počas západu slnka. Chceli sme prejsť až na druhú stranu jazera, ale silný vietor nás odradil, tak sme aspoň naplno využili čas a pofotili túto nádheru z každého možného uhla.

V Amarapure sme sa zastavili ešte v niekoľkých pagodách, konkrétne v Pahtodawgyi a Kyauktawgyi Paya, kde neboli žiadni turisti a opäť sme si vychutnávali tú úžasnú samotu, ktorú máme na týchto posvätných miestach najradšej. Zavítali sme aj do manufaktúry na výrobu londží (longi), ktoré sú tradičným mjanmarským odevom a obdivovala som všetky tie prekrásne farby a materiály, z ktorých sú vyrobené. Ja som samozrejme neodolala a nejakú maličkosť som si priniesla aj domov .

Konským záprahom po Inwa (Ava)

Našou poslednou zastávkou bolo niekdajšie kráľovské hlavné mesto Inwa (alebo aj Ava), ktoré bolo postavené na umelom ostrove prepojením riek Myitnge a Irrawaddy kanálom Myittha na jeho južnej strane. Do mesta sme sa presunuli loďou (respektíve malým trajektom) za symbolických 800 kyatov/osoba obojsmerne a na opačnej strane nás už netrpezlivo čakal zástup aktívnych Barmáncov, ktorí sa predbiehali v tom, kto z nich nás povozí po meste. Jedinou možnosťou dopravy po meste je totiž konský povoz. Mladému Barmáncovi sme zaplatili 5000 kyatov/2 osoby za hodinovú jazdu v štýlovom, farebnom konskom záprahu, ale na túto cestu by sa podľa mňa hodil skôr tank. Pešia udupaná cesta bola posiata obrovskými priehlbinami a doslova sme nadskakovali a búchali si hlavy o striešku. Rozhodne to bol zážitok na nezaplatenie a dodalo to našej návšteve na autentickosti.

V samotnom meste nám najviac učaroval kláštor Bagaya, ktorý je komplet postavený z tíkového dreva a Maha Aung Mye Bonzan Monastery. Úplne najviac ma však bavilo sledovať okolie a život miestnych obyvateľov na tomto umelom ostrove. Aj keď som bola na konci tohto výletu totálne otrasená a poudieraná, stálo to skutočne za to. Bola to príjemná skúsenosť a návrat do minulosti bez áut a smogu. Domáci obyvatelia sa tu presúvali tiež pomocou konského záprahu, na bicykloch a niektorí aj na skútroch (ale takých bolo našťastie pomenej). Čas sa tu akoby zastavil, ľudia si tu pomáhali, obrábali svoju pôdu, venovali sa rybolovu alebo lákali turistov na jazdu po meste.

Nás čakal už len návrat do 20 km vzdialeného Mandalay a hrial nás príjemný pocit z naplno využitého dňa.

Mandalay a celé jeho okolie je krásne miesto s úžasnou atmosférou, ktoré určite odporúčam navštíviť. Som presvedčená o tom, že má každému čo ponúknuť a nikto odtiaľ neodíde sklamaný. Nachádza sa tu množstvo turisticky zaujímavých miest, prekrásne chrámy, pagody a kláštory, privítajú vás tu milí a usmievaví ľudia, farebné a rušné trhoviská, lacné exotické ovocie a v neposlednom rade na vás čakajú parádne zážitky, ktoré vám ostanú do konca života.

Ak sa vám článok páčil a myslíte si, že by pomohol aj ostatným, budem z celého srdca vďačná za jeho zdieľanie, pretože je to pre mňa najväčšia odmena za čas, ktorý som venovala jeho písaniu.

Prinášam vám druhú časť článku 33 zaujímavostí, ktoré ste možno nevedeli o Mjanmarsku:

17. Medzi Thajskom a Mjanmarskom existujú štyri pozemné hraničné priechody prístupné turistom. Sú to: Mae Sai – Tachilek, Mae Sot – Myawaddy, Phu Nam Ron – Htee Khee a Ranong – Kawthoung. Nie je to však ideálna voľba a všetky spomínané možnosti majú nejaké negatíva.
V prvom prípade sa napríklad dostanete len do mesta Tachilek a ďalej musíte využiť letecké spojenie. V druhom prípade autobus jazdí len každý druhý deň, takže vám často nezostáva nič iné, ako si zobrať taxík. V treťom prípade je problém hlavne vzdialenosť od civilizácie a extrémne dlhé presuny no a posledná varianta je tiež komplikovaná, pretože zahŕňa cestu loďou a takisto letecky ďalej do vnútrozemia.

18. Na vstup do krajiny potrebujú Slováci platný pas a vízum. Podmienky na udeľovanie víz sa neustále menia, ale dnes si ich môžete už veľmi jednoducho a pohodlne vybaviť z tepla domova a požiadať o tzv. elektronické vízum na tejto stránke. Takéto vízum je však platné len vtedy, keď do Mjanmarska vstupujete letecky.
Ak vstupujete do krajiny po zemi, je lepšie si ich vybaviť dopredu na niektorom konzuláte (napríklad v Bangkoku alebo Chiang Mai). Vybavenie takýchto víz trvá týždeň (za príplatok aj za jeden deň).

19. Mjanmarskí rybári majú jedinečnú techniku veslovania na člnoch jednou nohou. Takýto spôsob veslovania je špecifický len pre túto krajinu a je skutočne svetovou raritou. Tým, že svoje člny uvádzajú do chodu pomocou nôh im ostávajú voľné ruky, ktoré môžu naplno využívať na lov rýb.

20. Oblasť tzv. Zlatého trojuholníka, ktorú tvorí časť Thajska, Laosu a Mjanmarska patrí k najväčším producentom ópia na svete (na území Mjanmarska je to až 2500 ton ročne). V dedinke Sop Ruak, kde sa stretávajú hranice všetkých troch štátov sa nachádza Múzeum ópia (House of Opium), kde s hrdosťou prezentujú históriu tejto omamnej látky. Horské kmene dodnes radi bafkajú fajky s ópiom, ktorá je pre nich príjemným uvoľnením po celodennej náročnej práci na poliach.

21. V oblasti Zlatého trojuholníka žije aj horský kmeň Padaungov, ktorý sa preslávil najmä tým, že jeho príslušníčky majú na svojich krkoch bizarnú ozdobu v podobe mosadzných kruhov. Prvý krúžok dostane dievča približne v piatich rokoch a každým rokom im pribúdajú nové. Po dosiahnutí dospelosti tak nosia aj dve desiatky kruhov s hmotnosťou cez desať kilogramov (držala som ich v rukách a bola to teda poriadne ťažká váha, takže si naozaj neviem predstaviť, ako s tým dokážu žiť). Tieto kruhy im postupne stláčajú hrudný kôš, kľúčne kosti a opticky to pôsobí tak, ako keby mali predĺžený krk – odtiaľ pochádza ich prezývka “dlhokrké alebo žirafie ženy” .

Dôvod, prečo to vlastne robia je neznámy, ale hovorí sa, že kedysi to slúžilo ako obrana proti šelmám, iná verzia je, že ich nosili preto, aby boli neatraktívne pre mužov z okolitých kmeňov, ale povráva sa aj to, že keď bola žena svojmu mužovi neverná alebo neposlúchala, tak za trest im obruč odňali a v dôsledku ochabnutých svalov mohla len ležať v posteli a keby náhodou vstala, tak by si zlomila väzy a zomrela. Nech už je pravdivá ktorákoľvek verzia, pre ženu to musí byť neskutočné utrpenie.

Tip: Prečítajte si aj prvú časť článku so zaujímavosťami o Mjanmarsku, kde sa dozviete niečo z histórie krajiny, o politickej situácii, obyvateľoch a ich tradíciách.

22. Téma mjanmarských ciest je kapitola sama o sebe. Cesty sú vo väčšine prípadov vo veľmi zlej kvalite, skôr nám pripomínali tankodrom a aj niekoľko kilometrov nám trvalo prejsť dlhé hodiny. Navyše to poriadne hádzalo, vytriaslo z nás aj dušu a nepríjemné boli aj serpentíny vysoko v horách, pretože vodiči všetky zákruty brali vo veľkej rýchlosti a keď sme videli tú priepasť pod nami, nebolo nám všetko jedno.

23. Mjanmarská kuchyňa je poriadne tučná. Všetky jedlá nechutne plávajú v oleji, na konci sa mi o kvapkajúcom oleji už aj snívalo (nepreháňam, keď som si objednala nejaké jedlo, doslova to plávalo v 1-2 centimetrovej vrstve oleja). Svetlou výnimkou bola famózna Shan rezancová polievka a šalát z čajových lístkov, ktorý som si dávala takmer každý deň. Výborne vám tu ugrilujú aj ryby a iné morské potvory. Ale všeobecne nám tu vôbec nechutilo, jedlo bolo fádne, nudné a mastné.

24. Možno by ste neverili, že aj v juhovýchodnej Ázii dostanete kvalitné, vynikajúce čapované pivo… a to rovno v Mjanmarsku. Na výber máte dokonca svetlé či tmavé. Za vyskúšanie určite stojí Myanmar beer, ktorý bol chuťovo fantastický a ako bonus dostanete na stôl aj misku orieškov, ktoré môžete konzumovať (pozor, sú vysoko návykové ).

Kto by si však kupoval 620 ml pivo za 1,2$ keď za 1,5$ si môže kúpiť 7 deci mjanmarského rumu (Mandalay Rum), alebo za 2$ fľašu lokálnej whisky? Ja teda rozhodne nie ! pozn. Janko

25. Nielen pivo a rum majú výborné, ale aj víno. V blízkosti jazera Inle sa nachádzajú vinice Red Mountain Estate Vineyards, ktoré produkujú veľmi kvalitné víno, ocenené vysoko uznávanými kritikmi a napríklad ich Chardonnay z roku 2010 získalo bronzovú medailu v súťaži Najlepšie Chardonnay na svete v roku 2013. Sadenice pochádzajú z Európy, väčšina z Francúzska a zo Španielska a práve chladná klíma vo viac ako 1000 metrovej nadmorskej výške ponúka ideálne podmienky na pestovanie hrozna.
Mali sme ochutnávku štyroch vín a určite odporúčame ich vynikajúce Chardonnay, Late harvest (polosladké víno vyrobené zo 60% Muscat Petit Grain a 40% Sauvignon Blanc) a červený Shiraz. Fantastické víno sa vyrába aj v menších vinárstvach, napríklad v meste Pyin Oo Lwin (víno na báze ovocia, ako sú jahody, slivky alebo čučoriedky, ktoré majú vyššiu úroveň kyslosti).

26. Jazero Inle je skvostom Mjanmarska. Toto sladkovodné jazero sa nachádza v nadmorskej výške 900 metrov nad morom, je dlhé 22 km a má šírku 11 km. Na území tohto jazera žije viac ako 70 tisíc ľudí, ktoré majú svoje domčeky postavené na drevených koloch a aj keď na prvý pohľad pôsobia ako chatrče, majú zavedenú elektriku a aj vodovodné potrubie s pitnou vodou.
Inle má široké spektrum využitia – od rybárčenia, cez pestovanie zeleniny v plávajúcich záhradách, až po umývanie riadu, pranie bielizne a každodennú “hygienu”. Nájdete tu však aj rôzne dielne napríklad na výrobu cigár, šperkov zo striebra, tkania látok, hotely, reštaurácie, školu, poštu, dokonca aj pagody a chrámy. To všetko samozrejme na vode. Ľudia sa všade presúvajú na malých loďkách.

27. Krajina sa môže pochváliť aj niekoľkými superlatívmi. V meste Amarapura sa nachádza najväčší teakový most na svete s dĺžkou 1,2 km, v Mingune neďaleko Mandalay nájdete najväčší funčný zvon na svete vážiaci až 90 ton a takisto najväčšiu nedokončenú pagodu Pahtodawgyi, Kuthodaw Pagoda sa zasa môže pochváliť najväčšou knihou na svete vytesanou na obrovské kamenné dosky.

28. Realitou niektorých mjanmarských miest je bohužiaľ aj špina, smog a neznesiteľný smrad. Úplne bežnou záležitosťou boli potkany pobehujúce okolo odpadkových košov, vo vývarovniach pod stolom a niektoré štvrti nám pripomínali druhú svetovú. Takže varovanie pre slabšie povahy – okrem nádherných miest sa pripravte aj na veľkú chudobu, ošarpané budovy, potkany, bezdomovcov a zápach v uliciach.

29. Na územie chrámov a posvätných miest môžete vstúpiť v Mjanmarsku len naboso. Občas to nebolo nič príjemné, najmä keď boli cesty a chodníky celé zašpinené od vtáčieho trusu, betelových pľuvancov a navyše bol asfalt úplne horúci keďže naň celý deň svietilo ostré slnko. Na konci dňa sme zakaždým hodinu drhli nohy, ktoré boli čierno-čierne .

30. Starobylé úchvatné mesto Bagan je to najlepšie, čo môžete v Mjanmarsku vidieť. Takmer 3000 zachovalých stúp a pagod, ktoré sú obklopené džungľou plnou zelene, zaberá plochu veľkú ako celá Bratislava. Po Bagane sa môžete pohybovať na bicykli alebo elektronickom bicykli, skútre sú oficiálne zakázané, avšak my sme stretli niekoľko ľudí (samozrejme lokálnych), ktorí sa na nich veselo vozili.

31. Na vstup do niektorých oblastí krajiny musíte zaplatiť tzv. turistické vstupné. Platí to napríklad pre územie starobylého mesta Bagan, jazera Inle, ale aj mesta Mandalay a jeho okolia. Ide o nemalé čiastky, tak pri vašom rozpočte na cestu na to dopredu myslite.

32. Aj keď boli obyvatelia Mjanmarska ťažko skúšaní osudom, patria k najmilším a najusmievavejším ľuďom vôbec v celej JV Ázii. Sú veľmi priateľskí a pohostinní, vždy vám radi pomôžu. Úprimne sa tešia z toho, že ste sa rozhodli navštíviť ich krajinu, neustále na vás mávajú, usmievajú, fotia sa s vami a majú z toho veľkú radosť.

33. Možno ste v médiách zachytili informácie o obrovskej “genocíde” , ktorá je páchaná v Mjanmarsku voči moslimskej menšine Rohingov a tí sú násilným spôsobom vyháňaní z krajiny, ženy znásilňované a dochádza ku krvavým konfliktom. K tejto téme sa nebudem nejak extra vyjadrovať, chcem iba povedať toľko, že médiá často prinášajú len časť pravdy a tú treba hľadať z viacerých zdrojov.
Veľa ľudí sa ma v dôsledku medializovaných informácií pýta, či som sa necítila v ohrození počas nášho pobytu, či je aktuálna situácia v Mjanmarsku naozaj taká vážna, že by mali odložiť jeho návštevu a podobne, tak vám poviem, že ani raz sme sa necítili v nebezpečí, bežné turistické miesta sú absolútne ochránené pred akýmkoľvek konfliktom, takže sa nemusíte ničoho obávať.
Samozrejme by ste sa mali rozhodne vyhýbať najmä hraniciam s Bangladéšom (práve do tejto krajiny utekajú Rohingovia) a niektorým oblastiam, kde sú dodnes vojenské konflikty (kam by vás aj tak nepustili len tak bez povolenia). Takže ešte raz opakujem, turistické miesta sú úplne bezpečné a nič vám tu nehrozí.

Mjanmarsko bolo pre nás zatiaľ tou najväčšou exotikou a kombinácia všetkých ich miestnych zvyklostí pôsobila občas až bizarným dojmom. Dúfam, že týmto článkom sa mi podarilo priblížiť vám túto krajinu, ich tradície, obyvateľov a dozvedeli ste sa aj niečo nové .

1. Mjanmarsko je štát v juhovýchodnej Ázii, ktorý zaberá plochu až 676 578 km2. Susedí s krajinami ako India, Čína, Bangladéš, Laos, Thajsko a jeho územie obmývajú vody Indického oceánu.

2. Čo sa týka obyvateľov, v súčasnosti žije v krajine viac ako 55 miliónov ľudí, ktorí sú príslušníkmi niekoľkých (desiatok) etnických skupín. Najpočetnejší sú samozrejme Barmánci, potom Šanovia a v horách žijúci Karenovia a Kačjinovia.
Väčšina obyvateľstva sú budhisti a Mjanmarsko je často definované ako najbudhistickejšia krajina na svete. Niektorí ľudia sa hlásia aj k hinduizmu, kresťanstvu a žije tu aj početná menšina (4%) Rohingov, ktorí vyznávajú islam.

3. Že vám názov Mjanmarsko nič nehovorí? Ale možno ste už počuli o Barme. Tak vedzte, že je to pomenovanie pre tú istú krajinu, ktorá v roku 1989 zmenila názov z Barmy na Zväz Myanmar (dnes už Mjanmarská zväzová republika). Krajina bola v minulosti súčasťou koloniálneho systému Veľkej Británie, ktorí o tejto krajine hovorili ako o Barme. Barmská vojenská vláda sa však rozhodla, že tento koloniálny názov zmenia na Myanmar, ako výraz návratu k tradíciám. Túto zmenu uznala Organizácia spojených národov aj mnohé štáty sveta, hoci Británia a USA stále trvali na názve Barma.
V súčasnosti sa používajú obidve pomenovania, svetové masovokomunikačné prostriedky, odborné a vedecké publikácie nie sú v tejto otázke jednotné. Slovenský záväzný názov krajiny znie Mjanmarsko.

4. História tejto krajiny je celkom bohatá a zaujímavá. V minulosti začali do Mjanmarska postupne prenikať Briti a v roku 1886 sa stalo provinciou Britskej Indie. Neskôr sa stalo samostatnou kolóniou s volebným parlamentom. Svoju nezávislosť vyhlásili až v roku 1948 a v roku 1962 vystúpili zo Spoločenstva, pričom k moci sa dostala vojenská diktatúra. Ich ideológia spravila z Mjanmarska jednu z najchudobnejších krajín na svete, čo sa im podarilo napriek tomu, aká je ich krajina bohatá na prírodné zdroje či už uhlia, ropy, striebra či železných rúd.

5. Vojenská vláda nielen že zmenila názov krajiny, ale rovno aj hlavné mesto, ktorým bol predtým dlhé roky Yangon (Rangún). Hlavné mesto sa v roku 2005 presťahovalo do umelo vybudovaného Neipyijto (Nay Pyi Taw).

6. Neipyijto je také zvláštne hlavné mesto, často prezývané aj ako mesto duchov. Vybudovali ho na mieste, kde bola predtým džungľa a niekoľko menších dedín a na jeho vytvorení sa podieľali desiatky tisíc robotníkov a stavbárov. Do mesta mali nejakú dobu zákaz vkročiť novinári či fotografi a napriek šesťprúdovým diaľniciam, ktoré tu postavili, mesto zíva dodnes prázdnotou.

7. Vojenská armáda, ktorá dlhé roky vládla v tejto krajine, potlačovala akékoľvek ľudské práva a Mjanmarsko sa stalo krajinou s jedným z najtvrdších totalitných režimov na svete. Blokovali internet, nefungovali tu mobilné siete, bola absolútna cenzúra tlače, rozhlasu a televízie a keď v roku 1990 vyhrala všeobecné voľby opozícia, ktorá bojovala za demokraciu v krajine, vojenská junta tieto voľby vyhlásila za neplatné a líderku opozície, Aun Schan Su Tij, poslali do domáceho väzenia, z ktorej sa dostala definitívne na slobodu až v roku 2010. Bola jej udelená Nobelova cena za mier.
Predtým, než sme prišli do Mjanmarska, nás všade varovali, aby sme ani náhodou nespomenuli tému politiky, pretože je to najväčšie tabu, ale realita bola taká, že práve oni sami sa púšťali do tejto debaty a kritizovali bývalú vojenskú vládu a s nadšením rozprávali o ich novej líderke.

8. V Mjanmarsku je zopár zvláštností, ktoré sú pre túto krajinu špecifické a jedným z takých vecí je aj doprava. Dlhé roky sa tu jazdilo vľavo, ale nakoľko bývalý diktátor Ne Win považoval takúto jazdu za prežitok koloniálnej nadvlády Britov, toto pravidlo zmenil v sedemdesiatych rokoch a odvtedy sa tu jazdí vpravo, takisto ako u nás. Čo však ostalo, sú autá s volantom napravo. My sme z toho najskôr nechápali a udivene sme sa pozerali, ako vôbec dokážu takto šoférovať. Asi je to len o zvyku .

Na našich cestách sme sa už stretli so všetkým možným, ale doprava v Mjanmarsku nám skutočne dávala zabrať, pretože ešte v žiadnej krajine sa nám nestalo, aby nás počas krátkej prechádzky do neďalekého chrámu takmer zrazilo niekoľko áut (a to sme si fakt dávali pozor). Oni totiž nepoznajú spätné zrkadlá, nepozerajú sa do strany, len rovno pred seba a keď si zmyslia, že idú cúvať, takisto sa neobzrú, takže pre nás to bol každodenný boj o prežitie .
Takmer každý deň sme videli nejakú nehodu a najviac mi poskočilo srdce, keď sa pred nami zrazil motorkár s malým dieťaťom na sedačke s autom. Oni proste nemajú žiadne pravidlá na cestách a ich vnímanie je riadené asi kamošom betelom.

9. Ďalšia nevšedná vec, ktorú si tu môžete všimnúť, sú chlapi v sukniach. Ide o tradičný odev domorodého obyvateľstva, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou pánskej módy. Longi (po slovensky lóndží), ako sa táto sukňa nazýva, nemá žiadny gombík, ani zips a upevňuje sa len zakasaním okolo pásu. Longi nenosia len muži, ale často aj ženy a ja som zakaždým obdivovala tú ich nádhernú pestrofarebnosť a úžasné materiály, z ktorých boli utkané.

10. Typickým znakom (nielen) mužského pokolenia je krvavý úsmev, ktorý však nie je spôsobený brutálnou krčmovou bitkou, ale žutím betelu, ktorý sa tu teší veľkej popularite. Táto ľahká droga sa pripravuje z betelového orechu zabaleného do listu stromu, ktorý sa potrie vápnom, zroluje sa a môže naplno prejaviť všetky svoje povzbudzujúce účinky. Chlapi tieto listy žujú dlhé hodiny, niektorí aj nepretržite celý deň, pričom vypľúvajú sliny krvavočervenej farby. Žutie betelu nespôsobuje len čulosť, ale okrem iného aj kazí chrup, spôsobuje vypadávanie zubov, červené zafarbenie zubov a ďasna, zvyšuje produkciu slín, preto musia veľmi často odpľúvať a mjanmarské chodníky sú potom plné krvavých stôp.
Po pár dňoch sme si na to zvykli, ale musím povedať, že mi to bolo mimoriadne nepríjemné, hlavne keď neustále odpľúvali na zem alebo do kýblika keď sme práve jedli. Mňa z toho stále napínalo a raz som doslova musela utiecť od stola, pretože som tie zvuky jednoducho nemohla počúvať.

Ak máte citlivý žalúdok, toto radšej ani nečítajte: Keď sme išli autobusom z Mandalay do Baganu, náš šofér (milovník betelu) neustále odpľúval svoje krvavé sliny do plastovej dvojlitrovej fľaše, ktorá sa ku koncu cesty naplnila takmer celá a keď to pred nami začal vylievať na cestu, tak sa nám doslova dvíhal žalúdok. Fakt si neviem predstaviť, ako u nich vyzerá také randenie .

11. K Mjanmarsku neodmysliteľne patria aj ručne šúľané cigary (cheroot cigary). Po celej krajine sa nachádzajú fabriky na ich výrobu a predávajú sa rôzne druhy, od klasických tenkých zelených, cez hrubšie, až po ochutené anýzom alebo vanilkou a slúžia obom pohlaviam bez rozdielu. Výrobu týchto cigár sme videli na vlastné oči a dali nám aj koštovku, konkrétne anýzovú a banánovú, ktorá bola skutočne lahodná.

12. Charakteristickým znakom mjanmarských žien (občas aj mladých chlapcov) je tvár pomaľovaná bielou farbou. Ide o rozdrvenú kôru stromu tanaka, ktorá sa zmieša s vodou a vytvorí sa z toho zmes ktorá sa potom nanáša na pleť. V ázijských kultúrach sa biela farba považuje za symbol krásy a okrem toho tanaka slúži aj ako prirodzená ochrana pred slnečným žiarením.

13. Napriek tomu, že obyvatelia sú veľmi chudobní, každý deň niečo darujú chrámom, budhistickým kláštorom a mníchom, pretože veria, že keď raz oni budú niečo potrebovať, tak sa im to vráti. Vďaka spomínaným darom tu neustále stavajú nové pagody a rekonštruujú staré, Mjanmarsko sa môže pochváliť aj prekrásnou pozlátenou stupou Schwedagon v Yangone, ktorá má na sebe údajne viac zlata, ako všetky britské banky dokopy, nájdete tu aj sochu 70 metrového ležiaceho Budhu a budhizmus ako náboženstvo tu má naozaj silný vplyv, ktorý vidieť na každom kroku.

14. S budhizmom sa spája aj ďalšia zaujímavosť Mjanmarska – zlatý balvan Kyaiktyo, ktorý doslova balansuje na hrane šikmej skaly a pôsobí tak, ako keby sa mal každú chvíľu zrútiť dolu do údolia. Podľa budhistov tento balvan na skale vyvažujú dva Budhove vlasy a keby spadol, znamenalo by to koniec sveta. Balvan tu takto stojí už tisícročia. Obyvatelia celej krajiny sem prichádzajú za meditáciami a modlitbami, lepia na balvan lístky zlata (rozšírená činnosť po celom Mjanmarsku je lepenie zlatých lístkov na budhistické svätyne a Budhove podobizne), pretože veria, že tým vylepšia svoju karmu.

15. Jedným z väčších problémov krajiny je ochorenie AIDS. V počte nakazených ľudí sa nachádza na druhom mieste po Thajsku v oblasti JV Ázie a napriek rôznym programom na prevenciu a liečbu tejto choroby, nakazených neustále pribúda.

16. Aj keď je tu stále veľká chudoba, v posledných rokoch badať obrovský posun vpred, hlavne v oblasti technológií. Mobilné siete a telefóny tu už fungujú (aj keď slovenskí a českí operátori nemajú zazmluvnený roaming, takže ak chcete zavolať domov, musíte si zakúpiť miestnu SIM kartu), wifi je v takmer každom hoteli, dokonca sú tu aj bankomaty vo väčších mestách a zmenárne (predtým sa dali zameniť peniaze len na čiernom trhu).
Autobusy, ktoré nás viezli boli naozaj špičkové, až luxusné (najmä JJ Express), ak však chcete jedinečný zážitok, odporúčam cestovať aj staršími autobusmi, ktoré využívajú najmä domáci a vlakové spoje.
Hotelové služby boli takisto na vysokej úrovni, samozrejmosťou napríklad bolo, že nás pri vchode vždy privítal poslíček a odniesol nám aj batožinu (nie, že by sme si na to potrpeli, ani náhodou).

Mjanmarsko bolo krajinou, v ktorej sme takmer neustále nad všetkým híkali a boli sme rozčarovaní zo všetkých tých bizarností okolo nás. Verím, že ste sa v tomto článku dozvedeli zaujímavé informácie z tejto úžasnej destinácie a určite si prečítajte aj druhú časť článku, ktorú pre vás už usilovne pripravujem. Máte sa na čo tešiť .