Zobudili sme sa do krásneho, horúceho rána za zvuku volaviek od neďalekého jazera Beira. Čakal nás dobrodružný deň, konkrétne naša prvá jazda srílanským vlakom do mesta Kandy v centrálnej provincii ostrova. Vrhli sme sa do rannej colombskej dopravnej špičky a zo zadného sedadla tuktuku sme s otvorenými ústami a desivým pohľadom sledovali, ako sa s tým náš šofér popasuje. Klaksóny, trúbenie z každej strany, kľučkovanie medzi autami a riskantné predbiehanie pre nich asi nie je nič výnimočné, no my sme boli radi, že sme živí a zdraví dorazili na hlavnú železničnú stanicu, kde sa nás po vystúpení z tuktuku ihneď ujal jeden starší pán. Ako naivní cestovatelia sme si mysleli, že to je zamestnanec železnice, spýtal sa, kam ideme, nasmeroval nás na náš perón a ukázal, kde máme čakať na vlak. Nebolo to nič, čo by sme si aj sami nevedeli zistiť, ale vraveli sme si, jéj, akí milí a nápomocní ľudia, takí zamestnanci by sa niekedy zišli aj na našich slovenských železniciach. Po nejakom čase prišiel vlak, sadli sme si na naše miesta a ten pán nastúpil za nami a ukazoval nám, že mu za tú jeho pomoc máme dať peniaze. Tak toto bolo naše prvé stretnutie zoči-voči s obyvateľom Srí Lanky. Po tomto incidente sme už boli veľmi opatrní a nikdy sme nevedeli, komu môžeme veriť a komu nie. Stratená dôvera sa len ťažko získava späť, ale dávali sme tomu druhú šancu, snáď to bude mimo hlavného mesta lepšie.
Cesta do Kandy mala trvať 3,5 hodiny, pohodlne sme sa usadili na naše miesta a vychutnávali si nádherný výhľad na zelenú krajinu. Míňali sme aj chatrče postavené vedľa železničných koľají a sledovali ľudí, ako žijú, pracujú a fungujú v takomto prostredí. Žili skromne, v chudobe, avšak smiech a úsmev im z tváre nezmizol. Obrovskú zábavu pre nich znamenal prejazd vlaku a mávali na nás z jednej aj druhej strany, zdravili nás a rozdávali úsmevy. Vtedy som sa zamyslela nad tým, ako málo stačí niekomu ku šťastiu.
V našom vagóne s nami cestovala početná srílanská rodinka, ktorá sa nám aj prihovorila. Nakoniec sme sa tak skamarátili, že sme si aj vymenili kontakty a doteraz si spolu píšeme 🙂 . Samozrejme nechýbal “selfie maratón”, ako sme si všimli, obyvatelia tohto ostrova sú doslova zaťažení na selfíčka a fotia sa vždy a všade.
Po istom čase nás už omrzelo sedenie na “pohodlných” sedadlách a zvolili sme zaujímavejšiu alternatívu, sadli sme si priamo do otvorených dverí vlaku. To bol teda zážitok na nezaplatenie! Mali sme ten najúžasnejší výhľad na tú čarovnú prírodu, ktorá nás obklopovala a ostali sme v nemom úžase. Bolo to niečo neskutočné, toľko odtieňov zelenej sme videli snáď len na prírodopisných kanáloch a teraz sme tu, pozeráme si ten film naživo a sme okúzlení.
Do Kandy sme prišli tesne pred dvanástou. Náš guesthouse sa nachádzal na obrovskom kopci a keď sme tam dorazili, so širokým úsmevom nás privítal majiteľ ubytka Amrita resort. Hneď nám dával tipy a rady, ktoré miesta sa oplatí navštíviť, vždy nám ochotne poradil, keď sme niečo nevedeli.
Po krátkom odpočinku sme sa vybrali do mesta, najprv sme sa zastavili pri vyhliadke Arthur´s Seat, odkiaľ sme mali Kandy ako na dlani. Neskôr sme prišli k jazeru Kandy lake, kde sme si dali kolečko a nasávali atmosféru tohto kráľovského mesta. Večer sme chceli zavítať do slávneho chrámu Budhovho zubu, ktorý sa nachádza na brehu jazera, ale bohužiaľ nás nepustili dovnútra, pretože Janko mal nohavice len po kolená.
Tento chrám je jeden z najdôležitejších chrámov na Srí Lanke, pretože budhisti z celého ostrova veria, že je tu ukrytá vzácna relikvia – Budhov zub. Toto miesto je zapísané na zozname UNESCO od roku 1988.
Samotné Kandy je druhé najväčšie mesto na Srí Lanke a má veľký historický význam – je posledným hlavným mestom už zaniknutého Sinhálskeho kráľovstva. Kandy leží v srdci ostrova, v zelenom údolí obklopenom mohutnými horami, v nadmorskej výške 500 metrov. Mesto malo v minulosti obrovský strategický význam práve pre jeho polohu uprostred hôr a miesto sa dalo dobre brániť. Preto sa sem presťahovalo hlavné mesto kráľovstva a svoju nezávislosť sa mu podarilo zachovať až do roku 1815, kedy bolo dobyté Britmi. Mestom preteká aj nadlhšia rieka Srí Lanky, Mahaweli, ktorá sa na severovýchode ostrova vlieva do Indického oceánu.
Na nasledujúci deň sme mali naplánovanú návštevu kráľovskej botanickej záhrady Peradeniya a ako to celé prebiehalo, si môžete prečítať v nasledujúcom článku.
