Nastal deň D, zobrali sme tricykel, ktorý nás zaviezol do oblasti Tan-awan, kúpili sme lístky na túto atrakciu a čakali. Čakali sme naozaj dlho, lebo turistov tu bolo neúrekom. Bola to taká masovka a mali sme z toho zmiešané pocity, ale keď sme už sedeli v člne a odplávali za žralokmi, naše obavy ustúpili a tešili sa, až ich konečne uvidíme. Rybári ich začali kŕmiť, my sme si nasadili masky a ponorili sa do vody, aby sme vzhliadli tieto nádherné a majestátne bytosti. Bol to neskutočný zážitok na ktorý určite nezabudneme do konca života.
Chceli sme ešte navštíviť vodopády Tumalog, ale kvôli časovej tiesni sme nestíhali, lebo sme museli chytiť loď na ostrov Panglao, ktorá jazdí každý deň o 12-tej. Keby sme ju zmeškali, museli by sme sa vracať naspäť do Cebu a odtiaľ trajektom 2-3 hodiny na Bohol a následne na Panglao, čo je ďalšia polhodina navyše. My sme o tejto lodi ani nevedeli, pátrali sme na nete, aby sme našli nejaké info, či sa dá dostať z Oslobu priamo na Alona beach, ale nič užitočné sme tam nenašli, nakoniec nám v tomto pomohli domáci a vybavili nám loď aj s odvozom z nášho ubytovania, za čo sme im nesmierne vďační
Cesta to bola naozaj zaujímavá, občas až desivá, keďže boli vlny a sem-tam nám prestal slúžiť motor, zvládli sme to za nejaké 3 hodiny jazdy, ale najväčšie prekvapenie bolo, keď nám asi pol kilometra od brehu oznámili, že máme vyskočiť z lode, lebo je silný odliv a loď nemôže ísť ďalej 😀 Ešte väčšie dobrodružstvo bolo prejsť cez vodu plnú morských ježkov, medúz a iných morských živočíchov, nehovoriac o tom, že sme prevážali aj naše batožiny (s foťákmi, kamerami a notebookom). Ale aj to sme nakoniec zvládli a šťastne sme dorazili na breh. Opäť sme zastavili tricykel, ktorý nás odviezol na hotel a konečne sme sa po náročnej ceste ubytovali a najedli. Už bol večer, takže sme išli len na krátku prechádzku po pobreží a následne sme padali do postele na smrť unavení.
