Po výdatnom spánku sme sa zobudili do krásneho rána. Počasie nám prialo, slniečko svietilo a pani Wayan nás privítala originálnymi raňajkami, ktoré boli zabalené v banánovom liste. Po prvom súste mi bolo jasné, že na pikantné jedlá si budeme musieť rýchlo zvyknúť, lebo chilli tu využívajú v naozaj hojnom množstve. Stačilo na to pár dní a už sme jedli korenené jedlá spolu s domácimi. Musím pripomenúť, že indonézska kuchyňa je fantastická a bohatá na rozličné chute a skúšali sme nové a nové veci. Na miestnych trhoch sme si kupovali čerstvé ovocie, minibanániky, hadie ovocie, pitahayu a mnohé iné, ktoré sme predtým ani nepoznali.
Typické jedlá ako Nasi goreng, Mie goreng, Ayam satay chutili najviac z warungov, čo sú tzv. vývarovne, kde sa stravujú najmä domáci.
Prvý týždeň bol viacmenej oddychový, trávili sme ho na pláži Nusa Dua a rozhovormi s domácimi, vychutnávaním skvelej kuchyne a potulkami mestom. Najzaujímavejší bol silný vplyv morských prúdov a keď prišiel odliv, tak sa voda „ scvrkla“ o pekných pár metrov a kúpanie v mori už nebolo možné. Na každej pláži to bolo inak a vždy sme si dopredu pozreli, kedy je kde príliv a kedy odliv, aby sme neboli nepríjemne prekvapení.
Vplyv bohov a silná viera domácich boli vidieť na každom kroku, pretože na ulici, na chodníkoch, proste všade sme sa potkýnali o obetné košíčky, ktoré ženy každý deň poctivo pripravovali, aby sa poďakovali za úrodu, za dobré počasie, či vlahu, alebo naopak, aby ich zlí bohovia netrestali.
Náš prvý týždeň sa pomaly chýlil ku koncu a nastal čas posúvania sa po krajine na aute, ktoré sme si požičali. Na Bali je to celkom lacná záležitosť, takže sa to určite oplatí.
