Bagan patrí medzi najvýznamnejšie archeologické oblasti v juhovýchodnej Ázii. Svoj najväčší rozkvet zažil v priebehu 11. – 13. storočia, kedy sa stal hlavným mestom prvého barmského kráľovstva Pagan. Dodnes sa tu zachovalo viac než 2200 pagod a chrámov, ktoré sú obklopené džungľou plnou zelene.
V auguste roku 2016 zasiahlo centrálne Mjanmarsko silné zemetrasenie s magnitúdou 6,8 a bohužiaľ to poškodilo desiatky budhistických chrámov aj v tomto starovekom meste. Obyvatelia však usilovne pracujú na ich rekonštrukcii. Celý areál zaberá plochu obdivuhodných rozmerov, preto by ste si na jeho návštevu mali vyhradiť niekoľko dní, ideálne aspoň tri, aby ste to všetko stihli v pokojnom tempe.

Bagan je ohromujúci, slovami sa nedá popísať tá krása a atmosféra miesta, Bagan jednoducho treba zažiť na vlastnej koži. Keď sme vystúpali na prvú pagodu, uvideli ten čarovný výhľad zhora a nasávali tú obrovskú dávku energie, ktoré toto miesto vyžaruje, s Jankom sme sa na seba pozreli so zatajeným dychom a hneď nám bolo jasné, že už len kvôli tomuto momentu sa nám oplatilo precestovať niekoľko tisíc kilometrov.

Ako sa dostať do Baganu?

V prípade, že je vaším východiskovým bodom Mandalay alebo Yangon, máte niekoľko možností, ako sa dopraviť do mesta Bagan. Postupnem vám ich ukážem všetky a vy si môžete vybrať, ktorá vám najviac vyhovuje z hľadiska rozpočtu a štýlu cestovania / komfortu.

Z Mandalay či Yangonu letecky

Jednoznačne najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob presunu je leteckou dopravou. V rámci vnútrozemia lieta niekoľko spoločností. Je to však aj najdrahšia alternatíva. Najbližšie letisko je v Nyaung U. Z letiska sa dostanete do vášho ubytovania tzv. letiskovým taxíkom a dobrá správa je, že ceny ani nemusíte zjednávať. Majú fixne stanovené sadzby a to nasledovne (platné pre rok 2018):

•  z letiska do Nyaung U stojí 5000 kyatov (cca. 4 USD)
•  z letiska do New Bagan stojí 8000 kyatov (cca. 6 USD)
•  z letiska do Old Bagan stojí 10 000 kyatov (cca. 7,50 USD)

Je dobré dopredu si zistiť, či vaše ubytovanie ponúka kyvadlovú dopravu a za akú sumu.

Aby ste mali predstavu, jednosmerná letenka do Baganu vás môže stáť od 70 EUR vyššie a dĺžka letu je 30 minút z Mandalay a približne 1,5 hodiny z Yangonu.

Z Mandalay či Yangonu vlakom

Cestovanie vlakom po Mjanmarsku je jedinečný zážitok, ktorý však nie je pre každého. Ich vlaková doprava je doslova ako tankodrom a vytrasení budete ešte niekoľko hodín po vašej krkolomnej ceste. Ak ste však otvorení dobrodružstvu, odporúčam vám aspoň raz skúsiť takúto jazdu a budete mať postarané o nezabudnuteľné okamihy.

Lístky na vlak si viete rezervovať napríklad na tejto stránke , ale pamätajte, že pri vstupe do vlaku musíte mať so sebou papierový lístok. Ak si spravíte on-line rezerváciu, vaše lístky doručia zadarmo do vášho hotela. Samozrejme je možnosť zakúpiť si lístok priamo na vlakovej stanici, to však odporúčam urobiť už niekoľko dní vopred, aby sa vám ušli miestenky.

Pre lepšiu predstavu, cesta vlakom z Mandalay trvá približne 7 hodín a cena lístka sa pohybuje okolo 10 EUR. Cesta z Yangonu vám zaberie asi 17-18 hodín a cena za lístok je 15-16 EUR.

Z Mandalay a Yangonu autobusom

Je to najlacnejší spôsob, ako sa dostať do Baganu. Na spomínanej trase už v dnešnej dobe premávajú mimoriadne pohodlné, až “luxusné” autobusy spoločnosti JJ Express, s ktorou sme cestovali aj my. Lístky si môžete rezervovať na ich stránke .
Niektorí cestovatelia, ktorí išli inou spoločnosťou alebo minibusmi sa sťažovali na nebezpečnú jazdu v štýle “rýchlo a zbesilo”, ale naše osobné skúsenosti s JJ Express sú naozaj len a len pozitívne, jazdili opatrne, v zákrutách sa rozhodne nepredbiehali (áno, aj toto sa deje v ázijských krajinách, šoféri sa radi predbiehajú v zákrutách vo vysokej rýchlosti) a dokonca sme dostali aj občerstvenie zadarmo.

Dôležité vedieť: Nová autobusová stanica, kde vás vyloží autobus sa nachádza 7 kilometrov od centra Nyaung U. Práve toto je miesto, kde vás budú už netrpezlivo čakať vodiči taxíkov aby čo najviac odľahčili vaše peňaženky. Za zdieľané taxi do oblasti Nyaung U by ste nemali zaplatiť viac ako 2000 kyatov na osobu a za klasický taxík maximálne 10 tisíc kyatov (ideálne zjednať na 5000). Aj v tomto prípade vám odporúčam obrátiť sa na vaše ubytovanie v Bagane, ktorí vedia vybaviť transfer za rozumnú cenu.

JJ Express ponúka transfer z novej autobusovej stanice do vášho ubytovania zadarmo, je to zahrnuté v cene lístka!

V prípade nočného autobusu prídete do mesta okolo 4-5 ráno a väčšina hotelov má check-in až poobede, tak na to myslite a dohodnite sa dopredu s ubytkom, či u nich môžete aspoň zložiť vašu batožinu a potom sa vydať na spoznávanie komplexu. Ale verte mi, po únavnej ceste nočným autobusom je jediná vec, na ktorú budete myslieť posteľ a zaslúžený oddych .

Cena za lístok na autobus je 8-19 USD, cesta z Mandalay trvá približne 5 hodín a z Yangonu 9-10 hodín.

Taxi alebo súkromý vodič

Je to najrýchlejší spôsob cestovania po Mjanmarsku. Pokiaľ cestujete viacerí, nie je to ani extrémne nákladná záležitosť. Najlepšia cena, ktorú môžete získať je cez Viator.
Dáva vám to istú slobodu, môžete sa dostať na inak ťažko dostupné miesta a menej známe lokality mimo turistického ruchu a keď váš šofér ovláda angličtinu na slušnej úrovni, je to obrovský bonus navyše. Viete sa porozprávať o mnohých veciach z tejto krajiny, histórii, obyvateľstve a ktovie, nakoniec možno dostanete aj pozvanie na návštevu jeho rodiny.

Ceny za súkromého vodiča sa pohybujú od 70 EUR+ na deň.

Z Mandalay do Baganu loďou

Plavba loďou po rieke Irrawaddy patrí k najromantickejším zážitkom vôbec. Táto alternatíva je však možná len v určitých mesiacoch, a to konkrétne od októbra do marca kvôli hladine rieky. Čakajú vás krásne výhľady a sledovanie východu slnka priamo na lodi.
Plavbu si viete rezervovať cez tieto stránky.

Cesta trvá približne 11 hodín a cena lístka je 35-40 EUR. V cene sú obvykle zahrnuté aj raňajky a obed. Takisto odporúčam rezerváciu niekoľko dní až týždňov dopredu.

Vstupný poplatok do Baganu

Za vstup do archeologickej oblasti Baganu sa platí poplatok 25 000 kyatov (cca. 20 EUR), ktorý vás oprávňuje na pobyt maximálne 5 dní. Je jedno, či prídete autobusom, vlakom, loďou či letecky, tento poplatok sa platí vždy.

Kde sa ubytovať?

Bagan je rozľahlá oblasť a pre niekoho, kto cestuje do tejto krajiny prvýkrát, to môže byť naozaj mätúce.
Je rozdelený do niekoľkých oblastí:

• Nyaung U – v tejto lokalite sa nachádza napríklad aj letisko, autobusová stanica, či vlaková. Je tu veľké množstvo lacných ubytovacích zariadení, reštaurácií, obľúbená backpackerská zóna kvôli nízkym cenám. Zároveň je však najďalej od chrámového komplexu.
• New Bagan alebo aj Nový Bagan – táto oblasť bola vybudovaná len “nedávno”, v 90. rokoch. Takisto ponúka širokú škálu ubytovacích zariadení prevažne v strednej cenovej kategórii, je tu veľa obchodov a reštaurácií či dokonca bankomatov. Výhodou ubytovania v tejto lokalite je ľahká dostupnosť aj tých menej známych chrámov, ktoré rozhodne stojí za to preskúmať. Nachádza sa bližšie k hlavným chrámom komplexu ako Nyaung U.
• Old Bagan alebo Starý Bagan – je najbližšie k hlavným chrámom a je to zároveň aj najviac nóbl oblasť s vyššími cenami

My sme zvolili ubytovanie v oblasti New Bagan, konkrétne v Arthawka Hotel a bol to správny výber. Srdečný, usmievavý a vždy ochotný personál, priestranné izby, pohodlné postele, chutné raňajky a to najlepšie na záver… mali sme aj bazén! Keďže sme cestovali v období dažďov, bolo tu ubytovaných len zopár hostí a počas troch dní, ktoré sme tu strávili bol celý bazén len náš a starali sa o nás ako o malých kráľov. Ubytovanie v tomto hoteli bola pre nás tá najlepšia voľba .

Koľko dní stačí na návštevu?

V našom prípade to boli 3 dni strávené v Bagane a musím povedať, že je to tak akurát. Pokiaľ sa naozaj extrémne nezaujímate o históriu jednotlivých chrámov a pagod, 3-4 dni úplne stačia a na konci už budete takmer “prechrámovaní”.
Prvý deň môžete navštíviť tie najznámejšie miesta, vytipovať si tie najlepšie výhľady na východ a západ slnka, druhý deň môžete stráviť objavovaním tých menej známych chrámov (v mnohých z nich budete úplne sami) a tretí deň sa napríklad vyberiete na celodenný výlet na Mt. Popa (vyhynutá sopka s brutálnymi výhľadmi).

Ako sa pohybovať po komplexe?

Najjednoduchší spôsob je prenajať si elektro-bicykel. Riadi sa veľmi ľahko, dobre zvláda prašné cesty a šikovne sa s ním dostanete aj k tomu “najzašitejšiemu” chrámu. Pozor! Vždy si dobre skontrolujte aktuálny stav batérie.

My sme nanešťastie dostali defekt, ale na kľúčoch či dokonca priamo na bicykli je zobrazené číslo na požičovňu, ktorá vám vždy ochotne pomôže (pre istotu si vždy vypýtajte kontakt dopredu). Nám priniesli úplne nový e-bike. Požičanie stojí od 6+ EUR na deň.

Ďalšia alternatíva je klasický bicykel, ktorý stojí len pár dolárov na deň. Pri jazde na bicykli sa však musíte pripraviť na náročnejší terén, úmornú horúčavu, ostré slnko a veľké vzdialenosti medzi jednotlivými pamiatkami.

Pre tých, ktorí túžia po výnimočnom zážitku, je tu potom let teplovzdušným balónom pri východe slnka, za ktorý si však poriadne priplatíte. Ceny sa pohybujú od 350 EUR vyššie. Lístky si zakúpite napríklad na tejto stránke.
S balónmi si môžete zaletieť ponad pagodami v období od októbra do približne polovice apríla a lístky je potrebné rezervovať už niekoľko mesiacov dopredu!

Využiť môžete aj presun pomocou malých kočov ťahaných koňmi a smutnou realitou je bohužiaľ aj čoraz častejší transfer terénnymi autami a minibusmi, ktoré s obľubou využívajú najmä čínski turisti.

Keďže Bagan leží na východnom brehu rieky Irrawaddy, môžete sa po nej vybrať na romantickú plavbu loďkou pri západe slnka s výhľadom na okolie posiate stovkami pagod a chrámov.

Bagan a dress code

Vstup do chrámov a pagod je povolený len naboso a bez ponožiek. Ženy by nemali byť oblečené vyzývavo (tzn. žiadna krátka sukňa ani kraťasy a topíky na ramienka sú takisto tabu), odporúčam obliecť si pohodlné, dlhé, vzdušné nohavice a tričko, ktoré dobre saje pot – verte či nie, v tej horúčave budete určite spotení a mokrí ako myši.
Z úcty k tomuto posvätnému miestu by ste sa teda mali obliecť primerane… a to platí aj pre vás, milí páni .

Nakupovanie v Bagane – nekompromisné zjednávanie cien

Pred každou známou pagodou či chrámom predávajú miestni remeselníci a umelci svoje prekrásne výrobky a garantujem vám, že odtiaľto neodídete s prázdnymi rukami. Môžete si tu nakúpiť originálne suveníry, ako napríklad rôzne výrobky z bambusu, drevené sošky a masky, bábiky, pieskové maľby, ručne tkané textílie, farebné šatky či dokonca šálky na čaj a kávu.
Je to naozaj krásne umenie, avšak sa musíte pripraviť na ťažké zjednávanie. Základná suma, ktorú vám predavači povedia, býva poriadne prestrelená a ideálne je zjednať to aspoň na polovičnú až tretinovú cenu. Nebojte sa toho . Oni si zjednávanie takisto vychutnávajú, takže je to win-win situácia.

Tipy na dobré jedlo

V oblasti New Bagan, kde sme boli ubytovaní, je bohatý výber reštaurácií, od najlacnejších, až po tie luxusnejšie s vysokými cenami. My sme chodievali jesť do Star Beam, kde mali fantastické kura s kešu orieškami a výborné karí (avšak menej pikantné ako napríklad v Thajsku). Mjanmarská kuchyňa mi celkovo prišla málo výrazná a hlavne príšerne mastná.
Ak máte radi vegetariánske jedlá, určite odporúčam reštauráciu The Moon – Be kind to animals, ktorí majú super hodnotenie aj na Tripadvisore.
Chutilo nám aj v Delicious, ktorý patrí medzi tie vychytenejšie podniky v tejto oblasti s primeranými cenami.
Najlepšie je, že vám pred každým jedlom dajú na stôl misku arašidov, ktoré chutia božsky a kým nám priniesli hlavný chod, obsah misky bol prázdny . Bola to totálna mňamka.

Určite ochutnajte tradičné mjanmarské jedlo – šalát z čajových lístkov, barmské karí a spomínané kura s kešu. Nebudete sklamaní.

Najlepšie chrámy v Bagane

Bagan je posiaty stovkami až tisíckami kúzelných chrámov a pagod, takže vybrať tie naj je naozaj ťažké. Samozrejme sú tu chrámy, ktoré sú veľkolepé, patria medzi najviac navštevované a ponúkajú tie najkrajšie výhľady z vrchu, no potom sú aj menšie, tajomnejšie, zapadnutejšie pagody, ktoré sú takmer ukryté pred zvedavými očami turistov. No a práve tieto sa mne osobne páčili najviac.
Cesta k nim nebola jednoduchá, bola kľukatá a prašná, navyše boli dosť ďaleko od hlavného ťahu, ale v nich sme našli naše dokonalé útočisko, miesto, kde sme boli sami a o to intenzívnejšie sme si vychutnávali atmosféru starovekého Baganu.

Mená týchto chrámov neviem, netuším, či vôbec boli zaznačené v mapke, vždy sme sa len nechali unášať prúdom a nie my sme vyberali pagodu, ktorú navštívime, ale bolo to naopak. Tie pagody si vybrali nás. Tajuplné pagody, ktoré sme mali len sami pre seba. V jednej takej sme čakali aj na náš prvý západ slnka v Bagane a ten magický moment si doteraz pamätám, akoby to bolo len včera. Úplné ticho, ani jeden turista široko ďaleko, len my, zapadajúce slnko, nádherná pagoda a dych berúci výhľad na okolie.

Keď som pred niekoľkými rokmi prvýkrát zhliadla fotku balónov nad Baganom, ani som nesnívala, že niečo takéto skutočne zažijem a už vôbec nie, že realita bude ešte krajšia ako tá fotka. Jednoducho som bola šťastím bez seba a ten pocit doprajem naozaj každému .

Aby som vymenovala tie najznámejšie a najkrajšie chrámy, patrí sem:

• Schwesandaw – veľkolepá pagoda a obľúbené miesto na sledovanie západu slnka
• Schwezigon – tzv. Zlatá pagoda
• Ananda – jeden z najkrajších chrámov
• Dhammayangyi – najväčší chrám v Bagane, pričom sprístupnená je len jej časť
• Htilominlo – krásny chrám z červených tehál
• Sulamani – chrám s mnohými freskami v interiéri
• Pyathetgyi – odtiaľto môžete sledovať východ slnka
• Buledi – populárne miesto na sledovanie východu slnka
• Paythada Paya – nachádza sa ďalej od hlavného ťahu a má o to lepšiu atmosféru

Ako som už spomínala, nešťastné zemetrasenie pred 2 rokmi poškodilo niekoľko desiatok pagod, dôsledkom čoho aktuálne ešte nie sú sprístupnené turistom. Keď sme hľadali dokonalé miesto na sledovanie západu slnka, na mnohé z nich sa už nedalo vyliezť, tak sme museli pátrať ďalej. Ale nemajte obavy, z tých takmer 3000 chrámov si určite vyberiete ten naj pre vás .

Dobrá rada na záver: V žiadnom prípade nepodceňujte pitný režim! V návale emócií na to môžete ľahko zabudnúť, ale pri tom ostrom slnku a horúčave sa vám to môže veľmi jednoducho vypomstiť.

Bagan je veľkolepý, je to jedno z najkrajších miest, ktoré som doteraz navštívila a pevne verím a dúfam, že sa tam ešte niekedy vrátim.

Pokochajte sa aj našou fotogalériou z tohto neuveriteľne krásneho miesta:

Po dni plnom spoznávania rušných ulíc Mandalay, miestnych trhovísk, budhistických chrámov, ale aj bývalých kráľovských miest Sagaing a Mingun sme sa zobudili do ďalšieho nádherného rána. Cez naše ubytovanie sme si za rozumnú cenu (nezapísala som si presnú sumu, ale myslím, že to bolo okolo 35-40 tisíc kyatov pre 2 osoby) dohodli celodennú túru po meste Mandalay a jeho okolí, ktorá začínala už o piatej hodine rannej, pretože nás čakal jedinečný zážitok v podobe výstupu na slávny Mandalay Hill a pohľad z výšky na prebúdzajúci sa Mandalay za východu slnka.

Tip: Prečítajte si aj tento článok, v ktorom sa dozviete, ako vyzeral náš prvý kontakt s exotickým Mjanmarskom, čo nás prekvapilo, šokovalo a zaujalo.

Budíček o štvrtej ráno bol pre nás (nočné sovy) mimoriadne nepríjemný a náročný, ale verili sme, že to bude stáť naozaj za to a užijeme si krásny východ slnka s ešte krajším výhľadom na okolie. Náš šofér nás už čakal pred hotelom a keď sme vykročili z budovy, čakal nás prvý nemilý šok – bolo zamračené, popŕchalo a ešte k tomu fúkal nepríjemný vietor .

Výstup na Mandalay Hill

Mandalay Hill je kopec, ktorý sa týči do výšky 230 metrov nad mestom a nachádza sa na ňom okrem iného bohato zdobená pagoda Su Taung Pyai. Za približne 20 minút sme si to pekne vyšlapali po schodoch až na samotný vrchol (samozrejme naboso), kde nás okrem nie príliš vydareného východu slnka čakali úžasné výhľady a scenérie všade navôkol. Obdivovali sme všadeprítomné malé svätyne, trblietavý, až gýčový chrám a najlepšie na tom bolo, že aj tu sme boli úplne sami a prví čínski turisti začali prichádzať, až keď sme to mali namierené naspäť k nášmu autíčku so šoférom.

Chrámy a kláštory v Mandalay

Ďalej sme pokračovali k celkom opustenej Kuthodaw Pagoda kúsok od Mandalay Hill, ktorá je prezývaná aj ako “najväčšia kniha na svete“. V 729 stupách sú umiestnené kamenné dosky s posvätným textom zo všetkých 15 kníh Tripitaky (učenie Buddhovo). Na tomto mieste sme strávili viac času a s pokorou sme sledovali mníchov pri svojej rannej modlitbe. Neviem ako vás, ale mňa to napĺňa neuveriteľným pokojom a harmóniou, na chvíľu spomalím aj ja, prípadne si zameditujem, alebo porozmýšľam nad určitými vecami, poďakujem za možnosť byť tu a teraz a po takejto skúsenosti za cítim vždy ako znovuzrodená.

V blízkosti Kuthodaw Pagoda sme navštívili ešte niekoľko zaujímavých miest, z ktorých by som určite vyzdvihla Shwenandaw Monastery. Je úžasným príkladom tradičného barmského dreveného kláštora, ale aj pripomienkou na zničený Mandalajský palác. Kedysi bola táto budova súčasťou palácového komplexu , kde kráľ Mindon žil aj zomrel. Neskôr ju kráľ Thibaw Min nechal rozobrať a za hradbami znova postaviť. Vďaka presťahovaniu sa podarilo zachrániť tento kláštor pred zničením počas druhej svetovej vojny a dodnes môžeme obdivovať jeho nádherné rezby z tíkového dreva. Pre zaujímavosť dodávam, že Mjanmarsko je najväčším producentom tíkového dreva na svete .

Zastavili sme sa ešte v Sandadamuni Paya, kde je uložená obrovská železná socha Buddhu a v niekoľkých ďalších menších kláštoroch a chrámoch, ktorých je v samotom meste Mandalay neúrekom.

Významným pútnickým miestom je Mahamuni Paya, ktorú dal postaviť kráľ Bodawpaya v roku 1784. Je jednou z najuctievanejších budhistických svätýň v Mjanmarsku. V strede komplexu sa nachádza 4 metrová najposvätnejšia socha Buddhu, pôvodne z bronzu, no dnes je pokrytá takmer 20 centimetrovou vrstvou zlatých lístkov, ktoré tu lepia pútnici z celej krajiny. Socha je prístupná z najbližšej vzdialenosti len mužom a aj tí musia byť vhodne oblečení, aby ich k soche vôbec pustili (takže chlapi, žiadne kraťasy, ani tielka). V ostatných častiach komplexu sú však umiestnené obrazovky, na ktorých uvidíte túto Buddhovu sochu, takže jej môžete vzdať poctu aspoň takouto formou.

Mandalajský kráľovský palác

Našou ďalšou zastávkou bol rozľahlý areál Mandalajského kráľovského paláca, ktorý je obklopený hradbami dlhými 3,2 km a vysokými 8 metrov. Okolo hradieb je 70 metrov široká vodná priekopa. V skutočnosti je to len nanovo postavená kópia pôvodného palácového komplexu, ktorý bol zničený požiarom v období druhej svetovej vojny. Z pôvodného komplexu sa zachovala len časť hradieb, vodná priekopa a základy, na ktorých je postavený zrekonštruovaný kráľovský palác a niekoľko desiatok ďalších budov. Medzi nimi vyniká Zrkadlový palác, Múzeum histórie a vyhliadková veža (Watch Tower), odkiaľ je famózny pohľad na celý areál.

Amarapura

Pomaly sme sa presunuli do 11 kilometrov vzdialeného bývalého hlavného mesta Amarapura, kde sa nachádza najväčší budhistický kláštor v krajine a je jedným z najvýznamnejších centier budhistického vzdelávania, kde žije viac než tisíc mníchov a učencov. Každý deň okolo 10:30 môžete sledovať rituál prijímania jedinej potravy, ktorú mnísi za deň spotrebujú. Boli sme poctení a v miernom šoku, keď sa s nami jeden mních podelil o svoju stravu a bol to jeden zo silných momentov našej návštevy tohto mystického miesta. Chvíľu sme sa ešte rozprávali s mníchmi o kláštore, o budhistickej viere, našom nádhernom Slovensku a všeobecne o živote a preč sme odchádzali s dobrým pocitom na duši. V posledných rokoch sa toto miesto bohužiaľ stáva turistickou atrakciou číslo jedna a aj keď na jednej strane tým dokážu finančne pokryť chod kláštora, na strane druhej často prichádzajú turisti, ktorí absolútne nerešpektujú miestne zvyklosti a ignorujú zákazy.

Je to odlišný svet, náročný, štrukturovaný, s presne naplánovaným časom pre všetko. Napriek tomu sú však návštevníci vrelo vítaní a vždy sa tu nájde čas na úsmev, smiech a krátku debatu. Ja len naozaj dúfam, že turisti budú prejavovať viac rešpektu a úcty, ktorú si tento kláštor a mnísi naozaj zaslúžia.

Nasadli sme do auta a pokračovali sme návštevou slávneho mosta U Bein Bridge. Tento 200 rokov starý most je so svojou dĺžkou 1,2 km najdlhším tíkovým mostom sveta a vedie cez plytké jazero Taungthaman, pomenované po ľudožrútskom obrovi, ktorý sem údajne prišiel hľadať Buddhu.

Väčšina ľudí sem prichádza sledovať východ a západ slnka, kedy sa tento skvost stáva pravdepodobne najfotogenickejším miestom v okolí Mandalay a môžete si ho užiť z loďky, alebo sa po ňom poprechádzať, či len tak obdivovať z diaľky, v každom prípade má svoje jedinečné čaro. Pripravte sa však aj na veľké davy turistov najmä počas západu slnka. Chceli sme prejsť až na druhú stranu jazera, ale silný vietor nás odradil, tak sme aspoň naplno využili čas a pofotili túto nádheru z každého možného uhla.

V Amarapure sme sa zastavili ešte v niekoľkých pagodách, konkrétne v Pahtodawgyi a Kyauktawgyi Paya, kde neboli žiadni turisti a opäť sme si vychutnávali tú úžasnú samotu, ktorú máme na týchto posvätných miestach najradšej. Zavítali sme aj do manufaktúry na výrobu londží (longi), ktoré sú tradičným mjanmarským odevom a obdivovala som všetky tie prekrásne farby a materiály, z ktorých sú vyrobené. Ja som samozrejme neodolala a nejakú maličkosť som si priniesla aj domov .

Konským záprahom po Inwa (Ava)

Našou poslednou zastávkou bolo niekdajšie kráľovské hlavné mesto Inwa (alebo aj Ava), ktoré bolo postavené na umelom ostrove prepojením riek Myitnge a Irrawaddy kanálom Myittha na jeho južnej strane. Do mesta sme sa presunuli loďou (respektíve malým trajektom) za symbolických 800 kyatov/osoba obojsmerne a na opačnej strane nás už netrpezlivo čakal zástup aktívnych Barmáncov, ktorí sa predbiehali v tom, kto z nich nás povozí po meste. Jedinou možnosťou dopravy po meste je totiž konský povoz. Mladému Barmáncovi sme zaplatili 5000 kyatov/2 osoby za hodinovú jazdu v štýlovom, farebnom konskom záprahu, ale na túto cestu by sa podľa mňa hodil skôr tank. Pešia udupaná cesta bola posiata obrovskými priehlbinami a doslova sme nadskakovali a búchali si hlavy o striešku. Rozhodne to bol zážitok na nezaplatenie a dodalo to našej návšteve na autentickosti.

V samotnom meste nám najviac učaroval kláštor Bagaya, ktorý je komplet postavený z tíkového dreva a Maha Aung Mye Bonzan Monastery. Úplne najviac ma však bavilo sledovať okolie a život miestnych obyvateľov na tomto umelom ostrove. Aj keď som bola na konci tohto výletu totálne otrasená a poudieraná, stálo to skutočne za to. Bola to príjemná skúsenosť a návrat do minulosti bez áut a smogu. Domáci obyvatelia sa tu presúvali tiež pomocou konského záprahu, na bicykloch a niektorí aj na skútroch (ale takých bolo našťastie pomenej). Čas sa tu akoby zastavil, ľudia si tu pomáhali, obrábali svoju pôdu, venovali sa rybolovu alebo lákali turistov na jazdu po meste.

Nás čakal už len návrat do 20 km vzdialeného Mandalay a hrial nás príjemný pocit z naplno využitého dňa.

Mandalay a celé jeho okolie je krásne miesto s úžasnou atmosférou, ktoré určite odporúčam navštíviť. Som presvedčená o tom, že má každému čo ponúknuť a nikto odtiaľ neodíde sklamaný. Nachádza sa tu množstvo turisticky zaujímavých miest, prekrásne chrámy, pagody a kláštory, privítajú vás tu milí a usmievaví ľudia, farebné a rušné trhoviská, lacné exotické ovocie a v neposlednom rade na vás čakajú parádne zážitky, ktoré vám ostanú do konca života.

Ak sa vám článok páčil a myslíte si, že by pomohol aj ostatným, budem z celého srdca vďačná za jeho zdieľanie, pretože je to pre mňa najväčšia odmena za čas, ktorý som venovala jeho písaniu.

Naša cesta po Mjanmarsku začínala v niekdajšom kráľovskom hlavnom meste Mandalay, kam sme prileteli z Chiang Mai v Thajsku. Aj keď mám vždy dopredu naštudované aspoň základné informácie o danom mieste, možnostiach dopravy a podobne, po vystúpení z lietadla pravidelne zažívam moment prekvapenia a cítim sa stratená v tom pre mňa cudzom svete.
Inak tomu nebolo ani v Mandalay. No našťastie vždy natrafíme na milých a ochotných ľudí, ktorí nám radi pomôžu a o pár minút sme už sedeli v zdieľanom minivane s ďalšími zvedavými backpackermi a smelo sme sa vydali za naším trojtýždňovým dobrodružstvom po tejto nepoznanej krajine.
Mingalabar, Myanmar!

Presun z letiska do centra mesta

Mandalay je obrovské mesto (druhé najväčšie po Yangone) a ubytovanie sme si vybrali v jeho centre, aby sme sa mohli pešo presúvať po jeho zaujímavých pamiatkach a ráno navštevovať lokálne trhy, ktoré obaja tak milujeme pre ich autentickosť a farebnosť. Mobil nám ukazoval, že cesta z letiska priamo do centra mesta nám zaberie asi hodinu a pol…tak určite . Realita bola taká, že sme cestovali asi tri hodiny, keďže sme rozvážali po celom meste aj ďalších členov posádky a k tomu všadeprítomné dopravné zápchy, ktoré sú také charakteristické pre celý región… zrazu z toho vznikne jedna nekonečná jazda, na konci ktorej ste takí vyčerpaní, že jediná vec na ktorú dokážete pomyslieť je sprcha a posteľ.

Míňali sme ošarpané a polorozpadnuté budovy, slumy, ale aj nádherné chrámy, novopostavené moderné hotely a nákupné centrá. Silné kontrasty kam len oko dovidí. Pri takýchto dlhých presunoch má človek aspoň čas a priestor na to, aby si všímal ľudí, prostredie, prirodzený ruch veľkomesta.

Úsmev na tvárach nám vyčaril personál Hotela Nova, kde sme boli ubytovaní, pretože tí nás čakali rovno pred vchodom, okamžite sa ujali našich batohov a postarali sa o nás ako o nejaké celebrity. Tak tomuto hovorím wow efekt… žeby som si predsa len mala naštudovať viac informácií o tejto krajine, alebo som iba hľadala na zlých stránkach? Každopádne som nečakala takúto pohostinnosť a príjemne nás to zaskočilo.
Z vrchného poschodia sme mali jedinečný výhľad na večerný, rozsvietený Mandalay a po rýchlej sprche sme sa vybrali plní očakávania do rušných ulíc tohto veľkomesta.

Hlad je mocný pán a pokukovali sme po nejakej dobrej vývarovni, kde by nám neskoro večer ešte uvarili tradičné mjanmarské jedlo. Bingo! Z princípu chodíme vždy tam, kde jedia aj domáci, pretože to je väčšinou záruka dobrej kvality a vieme, že im tam jedlo celé dni len tak nestojí, takže ani nám nehrozia črevné problémy. Na jeden takýto warung sme natrafili neďaleko Hotela Nova a prvý kontakt s mjanmarským jedlom dopadol na výbornú. Karí s ryžou to istí.

Horšie to však bolo so situáciou na cestách, pretože premávka bola šialená (v zmysle, že oni nemajú žiadne dopravné predpisy, alebo ak aj majú, pre našinca sú jednoducho nepochopiteľné) a v priebehu desiatich minút ma nezávisle od seba takmer zrazili dvaja motorkári a jedno auto. Chodcov si vôbec nevšímajú a pri cúvaní zásadne nepoužívajú spätné zrkadlá, tak si určite viete predstaviť, ako to tam potom vyzerá… áno, boli sme svedkami mnohých dopravných nehôd rovno pred naším nosom.
Navyše sú takmer neustále pod vplyvom ľahkej drogy, ktorá je tu mimoriadne populárna a s obľubou ju užívajú mladí a starí zároveň. Ide o betel, ktorý sa pripravuje z betelového orechu zabaleného do listu stromu, ktorý sa potrie vápnom, zroluje sa a po požutí môže naplno prejaviť všetky svoje povzbudzujúce účinky (vedľajším efektom je zvýšená tvorba slín a zafarbenie jazyka, zubov, úst aj slín do červena a veľmi často ich musia vypľúvať, následkom čoho sú červené pľuvance úplne všade – na ulici, chodníku, na podlahe v chráme, dokonca si odpľúvajú do kýblika aj v reštaurácii).

Po návrate na izbu som bola rada, že vôbec žijem a bolo mi jasné, že boj s dopravou ešte neskončil, no tentokrát to bolo Livka vs. pekelné stroje 3:0 pre mňa .

Nastal čas otestovať lokálny internet, o ktorom sa toho tiež popísalo kadečo na rôznych fórach a musím povedať, že wifi fungovala úplne v každom ubytku, aj keď možno pomalšie, ale stále lepšie ako nič. Ešte na letisku sme si samozrejme dokúpili aj miestnu SIM kartu s dátovým balíčkom, aby sme boli v spojení so svetom aj v odľahlejších oblastiach krajiny. Tá tiež fungovala bezchybne, takže Myanmar, palec hore v tomto technologickom pokroku .

Jediná vec ktorá tu chýbala, bol roaming, pretože slovenskí a českí operátori nemajú zazmluvnený roaming s Mjanmarskom (bola to celkom haluz keď mi mobil neustále hlásil, že sa nachádzam niekde v Kongu ), takže pri volaniach a sms-kách domov budete musieť použiť lokálnu SIM kartu a v prípade, že čakáte nejaký dôležitý hovor alebo správu zo Slovenska/ Čiech, máte smolu… dotyčná osoba sa vám na vaše mobilné číslo nedovolá. Jedinou možnosťou je potom volanie cez Skype, WhatsApp a podobne.

Na ďalší deň sme nemali žiadne konkrétne plány, chceli sme len nasávať atmosféru mesta a užívať si tú nekonečnú slobodu, ktorú milujem najviac pri každej návšteve novej krajiny… vydať sa do neznáma bez konkrétneho cieľa a len tak sa nechať unášať na vlnách pocitov a fantázie.
Ráno nás čakali bohaté mjanmarské raňajky a ja som samozrejme musela ochutnať všetky dobroty ktoré som videla na stole, čo sa mi neskôr celkom vypomstilo. No našťastie existuje Ercefuryl a Imodium, ktorí boli našimi vernými spoločníkmi počas celého pobytu .

Potulky po meste

Našou prvou zastávkou bol neďaleký budhistický chrám, kde sa nachádzala zmenšenina slávneho zlatého balvanu Kyaiktyo a zároveň prichádzal aj náš prvý bližší kontakt s domácim obyvateľstvom a ich tradíciami. Dievčatá, ktoré mali tváre pomaľované bielou farbou (ide o rozdrvenú kôru stromu tanaka, ktorá sa zmieša s vodou a potom sa nanáša na pleť ako prirodzená ochrana pred slnkom), krvavé úsmevy chlapov v sukniach, staré ženy spokojne bafkajúce hrubé cherootové cigary, červené fľaky na ulici ako po krčmovej bitke… kultúrny šok bol silný, ale po pár dňoch sme si na to zvykli (teda až na tie pľuvance červenej farby).

Práve kontakt s miestnym obyvateľstvom a ich zvyky sú to, čo ma najviac baví na cestovaní. Je to niečo, na čo vás nepripraví žiadny bedeker ani internet a musíte to zažiť na vlastnej koži, aby ste pochopili.
Už pred vstupom do chrámu boli veľké tabule ktoré upozorňovali návštevníkov na to, aby do chrámu nevkročili v topánkach, ale naboso. Toto pravidlo platí na každom posvätnom budhistickom mieste a mali by ste ho rešpektovať. Samozrejmosťou sú aj zahalené kolená a ramená.

Chrámy v Mjanmarsku sú pompézne a majestátne, o čom sme sa presvedčili zakaždým, keď sme do nejakého vstúpili. Nemohla som sa vynadívať, toľko krásy pohromade len ťažko nájdete v inej krajine. Vďaka milodarom od obyvateľov sa neustále stavajú nové a rekonštruujú sa staré. Aj keď patrí Mjanmarsko k najchudobnejším krajinám sveta, ľudia tu pravidelne niečo darujú chrámom, budhistickým kláštorom a mníchom, pretože veria v karmu a ak oni raz budú niečo potrebovať, tak sa im to vráti. Veľmi pekná myšlienka v dobe, kedy každý myslí hlavne len na seba .

Čo zaseješ, to žneš.

Čo dávaš, to dostávaš.

Čo vidíš v druhých, je odrazom teba.

Pamätaj, život je ozvena.

Vždy sa všetko každému vráti.

Chrámy sú však často aj domovom bezdomovcov, ktorí tu ležia na podlahe a žobrú peniaze od turistov.

Presunuli sme sa na lokálne trhy, ktoré hrali všetkými farbami vďaka nádherným sukniam longi (tradičný mjanmarský odev), sarongom a exotickému ovociu. Prvýkrát sme videli na vlastné oči, ako vyzerá tanaka, či betelové listy ktoré tu s obľubou žujú a nakúpili sme si nejaké zásoby jedla na horšie časy (neodvážili sme sa kúpiť nič iné okrem manga a banánov ).

Zaprášené ulice, špina, bordel, mix farieb a vôní ulice, chaos, pouličné stánky, stovky skútrov, úplne iná mentalita ľudí, iné zvyky a správanie… jednoducho nádhera. Toto je pre mňa tá pravá exotika, ktorú pri každej svojej ceste hľadám a ak to nájdem, pohladí ma to na duši a dobíja neskutočnou energiou. Juhovýchodná Ázia je ako droga, taká lákavá, odlišná a keď sa jej raz nadýchnete, túžite z nej vidieť stále viac a viac.

Pretože sme na celý deň ešte nemali program, začali sme sa na trhu vypytovať ľudí, či nepoznajú niekoho kto by nás zobral za rozumné peniaze na Sagaing Hill a do Mingunu a hneď sa pri nás pristavilo niekoľko šoférov, ktorí boli radi, že dostanú nejaký dobrý kšeft.
Vybrali sme šoféra s najlepšou cenovou ponukou, ktorý so sebou zobral ešte aj sprievodcu aby nám čo-to porozprával o histórii krajiny, obyvateľoch a miestach ktoré navštívime.

Návšteva Sagaing Hill a niekdajšieho kráľovského mesta Mingun

Cesta na Sagaing Hill bola dlhá, boli sme dokonca svedkami dopravnej nehody, kedy sa v strede križovatky zrazilo auto so skútrom, na ktorom sedelo aj malé dieťa. Dych sa mi na malý okamih zastavil, ale keď som videla že chlapček je v poriadku, trošku sa mi uľavilo. No napriek tomu som mala strach z každej jednej cesty po tejto krajine, pretože ako som už spomínala, takúto dopravu som nezažila ešte v žiadnej ázijskej krajine (a to som si myslela, že nemôže byť nič horšie ako Srí Lanka).
Ako sme sa blížili k mostu, ktorý spája oba brehy rieky Irrawaddy, pred nami sa už na obzore týčili zelené pahorky Sagaing s vyše 600 pagodami a chrámami pokrytými zlatom či bielou slonovinou. Ťažko by som vybrala jeden, ktorý sa oplatí navštíviť najviac, ono to funguje v dokonalej harmónii ako celok a práve v tom spočíva jedinečnosť tohto miesta – nech už vyleziete na hociktorú pagodu, pred vami sa otvoria famózne výhľady na celé okolie posiate desiatkami menších či väčších chrámov.

Sagaing Hill má neskutočné vibrácie a určite by ste nemali vynechať jeho návštevu.
My sme boli hneď v niekoľkých chrámoch, konkrétne v Soon U Pon Nya Shin Paya, U Min Thonze Pagoda a ešte v jednom, ktorého názov som si nezapísala :-/ .

Zo Sagaing sme sa presunuli do mesta Mingun, ktorý sa nachádza taktiež pozdĺž rieky Irrawaddy, 11 km severne od Mandalay na opačnom brehu rieky. Je to zaujímavé miesto s niekoľkými pamätihodnosťami. Najslávnejšou je jednoznačne nedokončená stupa Mingun Pahtodawgyi, o ktorej sme sa dozvedeli, že v podstate je len prasknutým základom plánovanej stupy, ktorá mala byť najvyššou v krajine s výškou až 150 metrov. Dal ju postaviť kráľ Bodawpayi, no po jeho smrti sa práce pozastavili a po veľkom zemetrasení v marci roku 1839 sa poškodili aj základy stupy.
Dnes môže na niekoho pôsobiť ako obrovská hromada tehál, no ak viete, aký príbeh je za tým a popustíte uzdu svojej fantázii, môžete si predstaviť aká megalomanská stavba to mohla byť. K tejto stupe patrí aj zvon Mingun Bell, ktorý je dnes najväčším funkčným zvonom na svete s váhou až 90 ton.

Nepríjemné bolo akurát to, že napriek tomu v akom zúboženom stave sa táto stupa nachádza, aj tu po nás vyžadovali chodenie naboso po špinavých tehlách (pokryté vtáčím trusom), na ktoré navyše celý deň svietilo ostré slnko a keďže zatiaľ stále nemáme azbestové chodidlá , dosť to bolelo.
P.S.: Dávajte si veľký pozor na to, kam stúpite. Niektoré tehly majú ostré hrany, iné sú povolené, tak aby náhodou nedošlo k úrazu.

S čím treba v Mjanmarsku rátať, je tzv. Entrance Fee, resp. turistické vstupné za vstup do určitých oblastí krajiny. Platí to napríklad pre oblasť Bagan, Mandalay, Mingun, jazero Inle, Yangon či Bago a iné. Ide o nemalé čiastky, tak na to myslite dopredu pri vašom rozpočte na dovolenku. Za vstup do oblasti Mingun sme platili 5000 kyatov (jún 2017).
Aktuálne ceny vstupného si môžete overiť napríklad na tejto stránke.

Cestou späť do Mandalay nás sprievodca ešte zásoboval informáciami o rôznych etnikách ktoré žijú v krajine, o politickej situácii a iných záležitostiach a bolo super toto všetko počuť od miestneho obyvateľa priamo z prvej ruky a z iného uhla pohľadu ako je to vykresľované v médiách.

Náš prvý deň v Mjanmarsku bol takou šokovou terapiou plnou prekvapení a nezabudnuteľných zážitkov, takže sme mali čo robiť aby sme všetky prvotné dojmy z tejto krajiny vstrebali.

Dúfam, že sa mi v tomto článku podarilo priblížiť vám atmosféru mesta Mandalay a ak ste zvedaví na naše ďalšie zážitky z tohto miesta, počkajte si na pokračovanie cestopisu, ktorý bude o Amarapure, rôznych superlatívoch, Kráľovskom paláci a budhistických mníchoch .

Tip: Dovtedy si však môžete prečítať tie najväčšie zaujímavosti o tejto úžasnej krajine, ktoré som spísala v 33 bodoch.

Ak vás tento článok oslovil, budeme vám veľmi vďační za jeho zdieľanie a komentovanie, v prípade otázok nám neváhajte napísať na kontakt@traveliv.sk .

Prinášam vám druhú časť článku 33 zaujímavostí, ktoré ste možno nevedeli o Mjanmarsku:

17. Medzi Thajskom a Mjanmarskom existujú štyri pozemné hraničné priechody prístupné turistom. Sú to: Mae Sai – Tachilek, Mae Sot – Myawaddy, Phu Nam Ron – Htee Khee a Ranong – Kawthoung. Nie je to však ideálna voľba a všetky spomínané možnosti majú nejaké negatíva.
V prvom prípade sa napríklad dostanete len do mesta Tachilek a ďalej musíte využiť letecké spojenie. V druhom prípade autobus jazdí len každý druhý deň, takže vám často nezostáva nič iné, ako si zobrať taxík. V treťom prípade je problém hlavne vzdialenosť od civilizácie a extrémne dlhé presuny no a posledná varianta je tiež komplikovaná, pretože zahŕňa cestu loďou a takisto letecky ďalej do vnútrozemia.

18. Na vstup do krajiny potrebujú Slováci platný pas a vízum. Podmienky na udeľovanie víz sa neustále menia, ale dnes si ich môžete už veľmi jednoducho a pohodlne vybaviť z tepla domova a požiadať o tzv. elektronické vízum na tejto stránke. Takéto vízum je však platné len vtedy, keď do Mjanmarska vstupujete letecky.
Ak vstupujete do krajiny po zemi, je lepšie si ich vybaviť dopredu na niektorom konzuláte (napríklad v Bangkoku alebo Chiang Mai). Vybavenie takýchto víz trvá týždeň (za príplatok aj za jeden deň).

19. Mjanmarskí rybári majú jedinečnú techniku veslovania na člnoch jednou nohou. Takýto spôsob veslovania je špecifický len pre túto krajinu a je skutočne svetovou raritou. Tým, že svoje člny uvádzajú do chodu pomocou nôh im ostávajú voľné ruky, ktoré môžu naplno využívať na lov rýb.

20. Oblasť tzv. Zlatého trojuholníka, ktorú tvorí časť Thajska, Laosu a Mjanmarska patrí k najväčším producentom ópia na svete (na území Mjanmarska je to až 2500 ton ročne). V dedinke Sop Ruak, kde sa stretávajú hranice všetkých troch štátov sa nachádza Múzeum ópia (House of Opium), kde s hrdosťou prezentujú históriu tejto omamnej látky. Horské kmene dodnes radi bafkajú fajky s ópiom, ktorá je pre nich príjemným uvoľnením po celodennej náročnej práci na poliach.

21. V oblasti Zlatého trojuholníka žije aj horský kmeň Padaungov, ktorý sa preslávil najmä tým, že jeho príslušníčky majú na svojich krkoch bizarnú ozdobu v podobe mosadzných kruhov. Prvý krúžok dostane dievča približne v piatich rokoch a každým rokom im pribúdajú nové. Po dosiahnutí dospelosti tak nosia aj dve desiatky kruhov s hmotnosťou cez desať kilogramov (držala som ich v rukách a bola to teda poriadne ťažká váha, takže si naozaj neviem predstaviť, ako s tým dokážu žiť). Tieto kruhy im postupne stláčajú hrudný kôš, kľúčne kosti a opticky to pôsobí tak, ako keby mali predĺžený krk – odtiaľ pochádza ich prezývka “dlhokrké alebo žirafie ženy” .

Dôvod, prečo to vlastne robia je neznámy, ale hovorí sa, že kedysi to slúžilo ako obrana proti šelmám, iná verzia je, že ich nosili preto, aby boli neatraktívne pre mužov z okolitých kmeňov, ale povráva sa aj to, že keď bola žena svojmu mužovi neverná alebo neposlúchala, tak za trest im obruč odňali a v dôsledku ochabnutých svalov mohla len ležať v posteli a keby náhodou vstala, tak by si zlomila väzy a zomrela. Nech už je pravdivá ktorákoľvek verzia, pre ženu to musí byť neskutočné utrpenie.

Tip: Prečítajte si aj prvú časť článku so zaujímavosťami o Mjanmarsku, kde sa dozviete niečo z histórie krajiny, o politickej situácii, obyvateľoch a ich tradíciách.

22. Téma mjanmarských ciest je kapitola sama o sebe. Cesty sú vo väčšine prípadov vo veľmi zlej kvalite, skôr nám pripomínali tankodrom a aj niekoľko kilometrov nám trvalo prejsť dlhé hodiny. Navyše to poriadne hádzalo, vytriaslo z nás aj dušu a nepríjemné boli aj serpentíny vysoko v horách, pretože vodiči všetky zákruty brali vo veľkej rýchlosti a keď sme videli tú priepasť pod nami, nebolo nám všetko jedno.

23. Mjanmarská kuchyňa je poriadne tučná. Všetky jedlá nechutne plávajú v oleji, na konci sa mi o kvapkajúcom oleji už aj snívalo (nepreháňam, keď som si objednala nejaké jedlo, doslova to plávalo v 1-2 centimetrovej vrstve oleja). Svetlou výnimkou bola famózna Shan rezancová polievka a šalát z čajových lístkov, ktorý som si dávala takmer každý deň. Výborne vám tu ugrilujú aj ryby a iné morské potvory. Ale všeobecne nám tu vôbec nechutilo, jedlo bolo fádne, nudné a mastné.

24. Možno by ste neverili, že aj v juhovýchodnej Ázii dostanete kvalitné, vynikajúce čapované pivo… a to rovno v Mjanmarsku. Na výber máte dokonca svetlé či tmavé. Za vyskúšanie určite stojí Myanmar beer, ktorý bol chuťovo fantastický a ako bonus dostanete na stôl aj misku orieškov, ktoré môžete konzumovať (pozor, sú vysoko návykové ).

Kto by si však kupoval 620 ml pivo za 1,2$ keď za 1,5$ si môže kúpiť 7 deci mjanmarského rumu (Mandalay Rum), alebo za 2$ fľašu lokálnej whisky? Ja teda rozhodne nie ! pozn. Janko

25. Nielen pivo a rum majú výborné, ale aj víno. V blízkosti jazera Inle sa nachádzajú vinice Red Mountain Estate Vineyards, ktoré produkujú veľmi kvalitné víno, ocenené vysoko uznávanými kritikmi a napríklad ich Chardonnay z roku 2010 získalo bronzovú medailu v súťaži Najlepšie Chardonnay na svete v roku 2013. Sadenice pochádzajú z Európy, väčšina z Francúzska a zo Španielska a práve chladná klíma vo viac ako 1000 metrovej nadmorskej výške ponúka ideálne podmienky na pestovanie hrozna.
Mali sme ochutnávku štyroch vín a určite odporúčame ich vynikajúce Chardonnay, Late harvest (polosladké víno vyrobené zo 60% Muscat Petit Grain a 40% Sauvignon Blanc) a červený Shiraz. Fantastické víno sa vyrába aj v menších vinárstvach, napríklad v meste Pyin Oo Lwin (víno na báze ovocia, ako sú jahody, slivky alebo čučoriedky, ktoré majú vyššiu úroveň kyslosti).

26. Jazero Inle je skvostom Mjanmarska. Toto sladkovodné jazero sa nachádza v nadmorskej výške 900 metrov nad morom, je dlhé 22 km a má šírku 11 km. Na území tohto jazera žije viac ako 70 tisíc ľudí, ktoré majú svoje domčeky postavené na drevených koloch a aj keď na prvý pohľad pôsobia ako chatrče, majú zavedenú elektriku a aj vodovodné potrubie s pitnou vodou.
Inle má široké spektrum využitia – od rybárčenia, cez pestovanie zeleniny v plávajúcich záhradách, až po umývanie riadu, pranie bielizne a každodennú “hygienu”. Nájdete tu však aj rôzne dielne napríklad na výrobu cigár, šperkov zo striebra, tkania látok, hotely, reštaurácie, školu, poštu, dokonca aj pagody a chrámy. To všetko samozrejme na vode. Ľudia sa všade presúvajú na malých loďkách.

27. Krajina sa môže pochváliť aj niekoľkými superlatívmi. V meste Amarapura sa nachádza najväčší teakový most na svete s dĺžkou 1,2 km, v Mingune neďaleko Mandalay nájdete najväčší funčný zvon na svete vážiaci až 90 ton a takisto najväčšiu nedokončenú pagodu Pahtodawgyi, Kuthodaw Pagoda sa zasa môže pochváliť najväčšou knihou na svete vytesanou na obrovské kamenné dosky.

28. Realitou niektorých mjanmarských miest je bohužiaľ aj špina, smog a neznesiteľný smrad. Úplne bežnou záležitosťou boli potkany pobehujúce okolo odpadkových košov, vo vývarovniach pod stolom a niektoré štvrti nám pripomínali druhú svetovú. Takže varovanie pre slabšie povahy – okrem nádherných miest sa pripravte aj na veľkú chudobu, ošarpané budovy, potkany, bezdomovcov a zápach v uliciach.

29. Na územie chrámov a posvätných miest môžete vstúpiť v Mjanmarsku len naboso. Občas to nebolo nič príjemné, najmä keď boli cesty a chodníky celé zašpinené od vtáčieho trusu, betelových pľuvancov a navyše bol asfalt úplne horúci keďže naň celý deň svietilo ostré slnko. Na konci dňa sme zakaždým hodinu drhli nohy, ktoré boli čierno-čierne .

30. Starobylé úchvatné mesto Bagan je to najlepšie, čo môžete v Mjanmarsku vidieť. Takmer 3000 zachovalých stúp a pagod, ktoré sú obklopené džungľou plnou zelene, zaberá plochu veľkú ako celá Bratislava. Po Bagane sa môžete pohybovať na bicykli alebo elektronickom bicykli, skútre sú oficiálne zakázané, avšak my sme stretli niekoľko ľudí (samozrejme lokálnych), ktorí sa na nich veselo vozili.

31. Na vstup do niektorých oblastí krajiny musíte zaplatiť tzv. turistické vstupné. Platí to napríklad pre územie starobylého mesta Bagan, jazera Inle, ale aj mesta Mandalay a jeho okolia. Ide o nemalé čiastky, tak pri vašom rozpočte na cestu na to dopredu myslite.

32. Aj keď boli obyvatelia Mjanmarska ťažko skúšaní osudom, patria k najmilším a najusmievavejším ľuďom vôbec v celej JV Ázii. Sú veľmi priateľskí a pohostinní, vždy vám radi pomôžu. Úprimne sa tešia z toho, že ste sa rozhodli navštíviť ich krajinu, neustále na vás mávajú, usmievajú, fotia sa s vami a majú z toho veľkú radosť.

33. Možno ste v médiách zachytili informácie o obrovskej “genocíde” , ktorá je páchaná v Mjanmarsku voči moslimskej menšine Rohingov a tí sú násilným spôsobom vyháňaní z krajiny, ženy znásilňované a dochádza ku krvavým konfliktom. K tejto téme sa nebudem nejak extra vyjadrovať, chcem iba povedať toľko, že médiá často prinášajú len časť pravdy a tú treba hľadať z viacerých zdrojov.
Veľa ľudí sa ma v dôsledku medializovaných informácií pýta, či som sa necítila v ohrození počas nášho pobytu, či je aktuálna situácia v Mjanmarsku naozaj taká vážna, že by mali odložiť jeho návštevu a podobne, tak vám poviem, že ani raz sme sa necítili v nebezpečí, bežné turistické miesta sú absolútne ochránené pred akýmkoľvek konfliktom, takže sa nemusíte ničoho obávať.
Samozrejme by ste sa mali rozhodne vyhýbať najmä hraniciam s Bangladéšom (práve do tejto krajiny utekajú Rohingovia) a niektorým oblastiam, kde sú dodnes vojenské konflikty (kam by vás aj tak nepustili len tak bez povolenia). Takže ešte raz opakujem, turistické miesta sú úplne bezpečné a nič vám tu nehrozí.

Mjanmarsko bolo pre nás zatiaľ tou najväčšou exotikou a kombinácia všetkých ich miestnych zvyklostí pôsobila občas až bizarným dojmom. Dúfam, že týmto článkom sa mi podarilo priblížiť vám túto krajinu, ich tradície, obyvateľov a dozvedeli ste sa aj niečo nové .

1. Mjanmarsko je štát v juhovýchodnej Ázii, ktorý zaberá plochu až 676 578 km2. Susedí s krajinami ako India, Čína, Bangladéš, Laos, Thajsko a jeho územie obmývajú vody Indického oceánu.

2. Čo sa týka obyvateľov, v súčasnosti žije v krajine viac ako 55 miliónov ľudí, ktorí sú príslušníkmi niekoľkých (desiatok) etnických skupín. Najpočetnejší sú samozrejme Barmánci, potom Šanovia a v horách žijúci Karenovia a Kačjinovia.
Väčšina obyvateľstva sú budhisti a Mjanmarsko je často definované ako najbudhistickejšia krajina na svete. Niektorí ľudia sa hlásia aj k hinduizmu, kresťanstvu a žije tu aj početná menšina (4%) Rohingov, ktorí vyznávajú islam.

3. Že vám názov Mjanmarsko nič nehovorí? Ale možno ste už počuli o Barme. Tak vedzte, že je to pomenovanie pre tú istú krajinu, ktorá v roku 1989 zmenila názov z Barmy na Zväz Myanmar (dnes už Mjanmarská zväzová republika). Krajina bola v minulosti súčasťou koloniálneho systému Veľkej Británie, ktorí o tejto krajine hovorili ako o Barme. Barmská vojenská vláda sa však rozhodla, že tento koloniálny názov zmenia na Myanmar, ako výraz návratu k tradíciám. Túto zmenu uznala Organizácia spojených národov aj mnohé štáty sveta, hoci Británia a USA stále trvali na názve Barma.
V súčasnosti sa používajú obidve pomenovania, svetové masovokomunikačné prostriedky, odborné a vedecké publikácie nie sú v tejto otázke jednotné. Slovenský záväzný názov krajiny znie Mjanmarsko.

4. História tejto krajiny je celkom bohatá a zaujímavá. V minulosti začali do Mjanmarska postupne prenikať Briti a v roku 1886 sa stalo provinciou Britskej Indie. Neskôr sa stalo samostatnou kolóniou s volebným parlamentom. Svoju nezávislosť vyhlásili až v roku 1948 a v roku 1962 vystúpili zo Spoločenstva, pričom k moci sa dostala vojenská diktatúra. Ich ideológia spravila z Mjanmarska jednu z najchudobnejších krajín na svete, čo sa im podarilo napriek tomu, aká je ich krajina bohatá na prírodné zdroje či už uhlia, ropy, striebra či železných rúd.

5. Vojenská vláda nielen že zmenila názov krajiny, ale rovno aj hlavné mesto, ktorým bol predtým dlhé roky Yangon (Rangún). Hlavné mesto sa v roku 2005 presťahovalo do umelo vybudovaného Neipyijto (Nay Pyi Taw).

6. Neipyijto je také zvláštne hlavné mesto, často prezývané aj ako mesto duchov. Vybudovali ho na mieste, kde bola predtým džungľa a niekoľko menších dedín a na jeho vytvorení sa podieľali desiatky tisíc robotníkov a stavbárov. Do mesta mali nejakú dobu zákaz vkročiť novinári či fotografi a napriek šesťprúdovým diaľniciam, ktoré tu postavili, mesto zíva dodnes prázdnotou.

7. Vojenská armáda, ktorá dlhé roky vládla v tejto krajine, potlačovala akékoľvek ľudské práva a Mjanmarsko sa stalo krajinou s jedným z najtvrdších totalitných režimov na svete. Blokovali internet, nefungovali tu mobilné siete, bola absolútna cenzúra tlače, rozhlasu a televízie a keď v roku 1990 vyhrala všeobecné voľby opozícia, ktorá bojovala za demokraciu v krajine, vojenská junta tieto voľby vyhlásila za neplatné a líderku opozície, Aun Schan Su Tij, poslali do domáceho väzenia, z ktorej sa dostala definitívne na slobodu až v roku 2010. Bola jej udelená Nobelova cena za mier.
Predtým, než sme prišli do Mjanmarska, nás všade varovali, aby sme ani náhodou nespomenuli tému politiky, pretože je to najväčšie tabu, ale realita bola taká, že práve oni sami sa púšťali do tejto debaty a kritizovali bývalú vojenskú vládu a s nadšením rozprávali o ich novej líderke.

8. V Mjanmarsku je zopár zvláštností, ktoré sú pre túto krajinu špecifické a jedným z takých vecí je aj doprava. Dlhé roky sa tu jazdilo vľavo, ale nakoľko bývalý diktátor Ne Win považoval takúto jazdu za prežitok koloniálnej nadvlády Britov, toto pravidlo zmenil v sedemdesiatych rokoch a odvtedy sa tu jazdí vpravo, takisto ako u nás. Čo však ostalo, sú autá s volantom napravo. My sme z toho najskôr nechápali a udivene sme sa pozerali, ako vôbec dokážu takto šoférovať. Asi je to len o zvyku .

Na našich cestách sme sa už stretli so všetkým možným, ale doprava v Mjanmarsku nám skutočne dávala zabrať, pretože ešte v žiadnej krajine sa nám nestalo, aby nás počas krátkej prechádzky do neďalekého chrámu takmer zrazilo niekoľko áut (a to sme si fakt dávali pozor). Oni totiž nepoznajú spätné zrkadlá, nepozerajú sa do strany, len rovno pred seba a keď si zmyslia, že idú cúvať, takisto sa neobzrú, takže pre nás to bol každodenný boj o prežitie .
Takmer každý deň sme videli nejakú nehodu a najviac mi poskočilo srdce, keď sa pred nami zrazil motorkár s malým dieťaťom na sedačke s autom. Oni proste nemajú žiadne pravidlá na cestách a ich vnímanie je riadené asi kamošom betelom.

9. Ďalšia nevšedná vec, ktorú si tu môžete všimnúť, sú chlapi v sukniach. Ide o tradičný odev domorodého obyvateľstva, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou pánskej módy. Longi (po slovensky lóndží), ako sa táto sukňa nazýva, nemá žiadny gombík, ani zips a upevňuje sa len zakasaním okolo pásu. Longi nenosia len muži, ale často aj ženy a ja som zakaždým obdivovala tú ich nádhernú pestrofarebnosť a úžasné materiály, z ktorých boli utkané.

10. Typickým znakom (nielen) mužského pokolenia je krvavý úsmev, ktorý však nie je spôsobený brutálnou krčmovou bitkou, ale žutím betelu, ktorý sa tu teší veľkej popularite. Táto ľahká droga sa pripravuje z betelového orechu zabaleného do listu stromu, ktorý sa potrie vápnom, zroluje sa a môže naplno prejaviť všetky svoje povzbudzujúce účinky. Chlapi tieto listy žujú dlhé hodiny, niektorí aj nepretržite celý deň, pričom vypľúvajú sliny krvavočervenej farby. Žutie betelu nespôsobuje len čulosť, ale okrem iného aj kazí chrup, spôsobuje vypadávanie zubov, červené zafarbenie zubov a ďasna, zvyšuje produkciu slín, preto musia veľmi často odpľúvať a mjanmarské chodníky sú potom plné krvavých stôp.
Po pár dňoch sme si na to zvykli, ale musím povedať, že mi to bolo mimoriadne nepríjemné, hlavne keď neustále odpľúvali na zem alebo do kýblika keď sme práve jedli. Mňa z toho stále napínalo a raz som doslova musela utiecť od stola, pretože som tie zvuky jednoducho nemohla počúvať.

Ak máte citlivý žalúdok, toto radšej ani nečítajte: Keď sme išli autobusom z Mandalay do Baganu, náš šofér (milovník betelu) neustále odpľúval svoje krvavé sliny do plastovej dvojlitrovej fľaše, ktorá sa ku koncu cesty naplnila takmer celá a keď to pred nami začal vylievať na cestu, tak sa nám doslova dvíhal žalúdok. Fakt si neviem predstaviť, ako u nich vyzerá také randenie .

11. K Mjanmarsku neodmysliteľne patria aj ručne šúľané cigary (cheroot cigary). Po celej krajine sa nachádzajú fabriky na ich výrobu a predávajú sa rôzne druhy, od klasických tenkých zelených, cez hrubšie, až po ochutené anýzom alebo vanilkou a slúžia obom pohlaviam bez rozdielu. Výrobu týchto cigár sme videli na vlastné oči a dali nám aj koštovku, konkrétne anýzovú a banánovú, ktorá bola skutočne lahodná.

12. Charakteristickým znakom mjanmarských žien (občas aj mladých chlapcov) je tvár pomaľovaná bielou farbou. Ide o rozdrvenú kôru stromu tanaka, ktorá sa zmieša s vodou a vytvorí sa z toho zmes ktorá sa potom nanáša na pleť. V ázijských kultúrach sa biela farba považuje za symbol krásy a okrem toho tanaka slúži aj ako prirodzená ochrana pred slnečným žiarením.

13. Napriek tomu, že obyvatelia sú veľmi chudobní, každý deň niečo darujú chrámom, budhistickým kláštorom a mníchom, pretože veria, že keď raz oni budú niečo potrebovať, tak sa im to vráti. Vďaka spomínaným darom tu neustále stavajú nové pagody a rekonštruujú staré, Mjanmarsko sa môže pochváliť aj prekrásnou pozlátenou stupou Schwedagon v Yangone, ktorá má na sebe údajne viac zlata, ako všetky britské banky dokopy, nájdete tu aj sochu 70 metrového ležiaceho Budhu a budhizmus ako náboženstvo tu má naozaj silný vplyv, ktorý vidieť na každom kroku.

14. S budhizmom sa spája aj ďalšia zaujímavosť Mjanmarska – zlatý balvan Kyaiktyo, ktorý doslova balansuje na hrane šikmej skaly a pôsobí tak, ako keby sa mal každú chvíľu zrútiť dolu do údolia. Podľa budhistov tento balvan na skale vyvažujú dva Budhove vlasy a keby spadol, znamenalo by to koniec sveta. Balvan tu takto stojí už tisícročia. Obyvatelia celej krajiny sem prichádzajú za meditáciami a modlitbami, lepia na balvan lístky zlata (rozšírená činnosť po celom Mjanmarsku je lepenie zlatých lístkov na budhistické svätyne a Budhove podobizne), pretože veria, že tým vylepšia svoju karmu.

15. Jedným z väčších problémov krajiny je ochorenie AIDS. V počte nakazených ľudí sa nachádza na druhom mieste po Thajsku v oblasti JV Ázie a napriek rôznym programom na prevenciu a liečbu tejto choroby, nakazených neustále pribúda.

16. Aj keď je tu stále veľká chudoba, v posledných rokoch badať obrovský posun vpred, hlavne v oblasti technológií. Mobilné siete a telefóny tu už fungujú (aj keď slovenskí a českí operátori nemajú zazmluvnený roaming, takže ak chcete zavolať domov, musíte si zakúpiť miestnu SIM kartu), wifi je v takmer každom hoteli, dokonca sú tu aj bankomaty vo väčších mestách a zmenárne (predtým sa dali zameniť peniaze len na čiernom trhu).
Autobusy, ktoré nás viezli boli naozaj špičkové, až luxusné (najmä JJ Express), ak však chcete jedinečný zážitok, odporúčam cestovať aj staršími autobusmi, ktoré využívajú najmä domáci a vlakové spoje.
Hotelové služby boli takisto na vysokej úrovni, samozrejmosťou napríklad bolo, že nás pri vchode vždy privítal poslíček a odniesol nám aj batožinu (nie, že by sme si na to potrpeli, ani náhodou).

Mjanmarsko bolo krajinou, v ktorej sme takmer neustále nad všetkým híkali a boli sme rozčarovaní zo všetkých tých bizarností okolo nás. Verím, že ste sa v tomto článku dozvedeli zaujímavé informácie z tejto úžasnej destinácie a určite si prečítajte aj druhú časť článku, ktorú pre vás už usilovne pripravujem. Máte sa na čo tešiť .