Priateľ vybral túru A, ktorá zahŕňala návštevu troch lagún(malej, veľkej a tajnej), pláž Shimizu a 7 Commandos. Poviem vám, toľko kilometrov sme ešte v živote nepreplávali, ale určite to stálo za to a aj chrbtica sa nám odvďačila  Na našej lodi sa zišla fantastická zostava ľudí a aj naši sprievodcovia boli úžasní, vtipní a priamo na palube nám pripravili chutný obed s čerstvými rybami a darmi mora. Najedli sme sa až do prasknutia a zvyšok dňa sme len oddychovali na pláži a šnorchlovali.

V El Nido sme zažili aj daždivé dni, ale vôbec nám to nevadilo a konečne klesla teplota na príjemných 30 stupňov.

Požičali sme si skúter a brázdili po okolí. Navštívili sme aj nádhernú pláž Nacpan a na západ slnka sme sa zastavili na pláži Las Cabaňas, ktorá nás očarila svojou krásou.

Alona beach

Túra bola skvelá, videli sme prekrásne miesta a veľmi sa nám zapáčil celý ostrov, ktorý bol plný zelene a lesov, kopcov. Boli sme na známych čokoládových horách, za malými opičkami Tarsier v jednej rezervácii, absolvovali sme plavbu po rieke Loboc aj s obedom a vyskúšali zip line nad riekou, čo bol tiež neopísateľný zážitok a ešte sme navštívili minizoo s pytónmi.

Bolod white beach

Chocolate Hills

Loboc river, tarsier a zipline

Večer sme si vychutnávali omamný Boracay rum a tešili sa na ďalšie zážitky, tentoraz z ostrova Palawan, kam sme mali namierené.

Chceli sme ešte navštíviť vodopády Tumalog, ale kvôli časovej tiesni sme nestíhali, lebo sme museli chytiť loď na ostrov Panglao, ktorá jazdí každý deň o 12-tej. Keby sme ju zmeškali, museli by sme sa vracať naspäť do Cebu a odtiaľ trajektom 2-3 hodiny na Bohol a následne na Panglao, čo je ďalšia polhodina navyše. My sme o tejto lodi ani nevedeli, pátrali sme na nete, aby sme našli nejaké info, či sa dá dostať z Oslobu priamo na Alona beach, ale nič užitočné sme tam nenašli, nakoniec nám v tomto pomohli domáci a vybavili nám loď aj s odvozom z nášho ubytovania, za čo sme im nesmierne vďační 

Cesta to bola naozaj zaujímavá, občas až desivá, keďže boli vlny a sem-tam nám prestal slúžiť motor, zvládli sme to za nejaké 3 hodiny jazdy, ale najväčšie prekvapenie bolo, keď nám asi pol kilometra od brehu oznámili, že máme vyskočiť z lode, lebo je silný odliv a loď nemôže ísť ďalej Ešte väčšie dobrodružstvo bolo prejsť cez vodu plnú morských ježkov, medúz a iných morských živočíchov, nehovoriac o tom, že sme prevážali aj naše batožiny (s foťákmi, kamerami a notebookom). Ale aj to sme nakoniec zvládli a šťastne sme dorazili na breh. Opäť sme zastavili tricykel, ktorý nás odviezol na hotel a konečne sme sa po náročnej ceste ubytovali a najedli. Už bol večer, takže sme išli len na krátku prechádzku po pobreží a následne sme padali do postele na smrť unavení. 

Cesta autobusom trvala cez 3 hodiny a šofér bol taký zlatý, že nás vysadil priamo pred naším ubytovaním (homestay). Bol to dom jednej milej rodiny, ktorí sa nám vo všetkom snažili vyjsť v ústrety a veľmi nám neskôr pomohli pri našej ceste na ostrov Panglao. Ale o tom potom 

Táto oblasť nás nijako neočarila, naozaj sa tu chodí asi len kvôli žralokom a vodopádom Tumalog. Dlho sme dokonca zháňali nejaké jedlo pod zub a obchod s potravinami a vodou. Potom sme ale natrafili na menšie trhovisko s čerstvým ovocím a zeleninou, sušenými rybami a obľúbeným barbecue (áno, ďalšia naj činnosť na Filipínach, grilujú tu naozaj všetko a veľmi radi). Tak sme si tu nakúpili sladučké banány, samozrejme mango a ananás, chrumkavé pečivo, kuracie a bravčové barbecue s ryžou a pohrali sa s miestnymi mačičkami, ktoré tu tiež obľubujú. Ako veľká milovníčka mačiek som sa tu naozaj cítila ako doma.

Išli sme skôr spať, aby sme ráno boli medzi prvými na výlete za žralokmi.

Dni na tomto ostrove sme trávili len relaxom na pláži a naozaj sme si oddýchli. Navštívili sme slávnu White beach – station 1 a 2, Bulabog beach, kde sú veľké vlny a chodia tam najmä surferi a milovníci ďalších vodných športov a Puka beach.

Osobne sme si najviac obľúbili pláž Puka, kde bolo menej ľudí a dokonca sme si tam našli naše tajné miestečko len pre seba, kde sa dalo preplávať pomedzi skaly. Určite sa to oplatilo, keďže tam neboli žiadny turisti, navyše sme tam objavili menšiu jaskyňu a lagúnu, proste jedna báseň.

Večer sme si vždy vyšli do ulíc, barov tam bolo neúrekom a vychutnávali sme si ohňovú show priamo na pláži, muzikantov, ktorí na gitare brnkali známe melódie a pri tom sme cuckali fantastický kokosový Boracay rum s čerstvou ananásovou šťavou- vravím, ako v raji

Booking.com

Jedlo nás tu moc neoslovilo, ale čerstvé ovocné šťavy a ovocie tu mali úžasné. Dá sa povedať, že až tu sme zistili, ako chutí pravé mango, tak sladučké a rozplýva sa na jazyku, museli sme si ho dať každý deň.

Nastal deň odletu a nám sa odtiaľto naozaj nikam nechcelo, ale mali sme cestovný plán a museli sme sa podľa neho riadiť.

Naša ďalšia zastávka – Oslob a plávanie so žralokmi.

Bolo pol tretej ráno a my sme konečne vystúpili z lietadla, hurááá. Teraz rýchlo prejsť cez imigračné, zameniť nejaké peniaze, kúpiť aspoň vodu a jedlo a chytiť posledný shuttle bus v rámci letiska na terminál 4, kde sme mali ubytovanie. Mali sme šťastie v nešťastí a všetko sme stihli vybaviť. Hotel bol hneď cez ulicu od terminálu a my sme si ráno o štvrtej líhali do postele, aby sme po troch hodinách spánku znova vyrazili na cesty.

Let do Caticlanu bol skvelý, dokonca pre nás letušky v polovici letu prichystali menšiu súťaž, ktorú som aj vyhrala  (ja som let prespal, ale výhru som si samozrejme privlastnil – pozn. J) Bolo to také milé spestrenie po všetkých nepríjemnostiach ktoré sme predtým zažili.

Cesta trvala necelú hodinu a už sme pristávali na letisku. Naša cieľová destinácia bol ostrov Boracay, ktorý sa nachádza 10 minút rýchloloďou od mesta Caticlan. Priznávam, na Boracay sme išli nepripravení a preto sme sa rozhodli, že si priplatíme pár pesos navyše a necháme cestovnú agentúru, nech nám vybavia odvoz priamo do nášho hotela, ale naspäť sme už potom išli na vlastnú päsť a ušetrilo nám to stovky pesos

Opäť sme si dali obed v našej obľúbenej vývarovni a vrátili sa na izbu sa trošku schladiť, keďže tie horúčavy sa už nedali vydržať.

Večer sme ešte vybehli do mesta na nákupy a po vyčerpávajúcom dni plnom zážitkov sme do postele padali unavení.

Náš posledný deň v KL sme venovali nákupom suvenírov a presunu na letisko, kde mala vystúpenie jedna malajzijská tanečná skupina, takže sme mali možnosť vidieť aj niečo z ich kultúry.

Aby som zhrnula naše dojmy z tohto pobytu a mesta – Kuala Lumpur je pulzujúce mesto plné neuveriteľných kontrastov. Na jednej strane moderné budovy, všade samé mrakodrapy a bohaté biznis centrá, na druhej strane chudoba, ošarpané budovy a ulice plné bezdomovcov.

Je to úžasná zmes kultúr, rôznych náboženstiev, národností, farieb – pre naše cestovateľské duše hotový raj na zemi a v budúcnosti sa sem ešte určite vrátime.