Pokračovali sme k chrámu na útese Uluwatu a pre mňa to bola skúška odvahy kvôli obrovskej výške, no ustála som to . Do vnútra chrámu sme nemohli, lebo tam púšťajú len ľudí hinduistického vierovyznania, ale nám to vôbec nevadilo a obdivovali sme tento skvost z diaľky. Pozor na drzé opice, tie sa nachádzajú úplne všade a pri malej nepozornosti sa vám môže stať, že ostanete bez okuliarov, foťáku alebo mobilu.

Poobede sme sa išli ubytovať. Hotel sme mali zajednaný na pláži Balangan, opäť s úžasným západom slnka a sledovali sme surferov ako krotia vlny a ten ich pocit slobody sa preniesol aj na nás. Ráno sme sa vybrali na pláž Pandawa, ktorá tiež patrí medzi najkrajšie na Bali a strávili sme tu celý deň.

Odporúčame navštíviť aj pláž Green bowl, kde je síce ťažší prístup, ale stojí to za to, lebo je to perla južného Bali.
Večer sme sa vrátili do Nusa Dua, kde sme vlastne odštartovali celý náš 3 – týždňový výlet a rozlúčili sa s našou obľúbenou rodinkou, ktorí nás na druhý deň aj zaviezli na letisko. Ako som už písala, domáci sú veľmi dobrosrdeční ľudia. Posledný večer na Bali sme vyšli do ulíc a vychutnávali sme si fantastické, chutné jedlo, nakúpili suveníry a išli sme k pláži nakŕmiť malé cibetky a netopiere. Tu sa znova činili čínske turistky, pre ktoré sme boli väčšia atrakcia my a hromadne sa s nami fotili. Nakoniec sa k nim pridali aj domáci a my sme sa cítili ako celebrity
Naša dovolenka sa schyľovala ku koncu a plní nových zážitkov a pozitívnej energie sme sa vybrali domov na Slovensko. Na tieto krásne tri týždne nikdy v živote nezabudnem a budem na ne veľmi rada spomínať, nielen preto, že to bola moja prvá cesta do ozajstnej exotiky, ale aj preto, lebo ma neskutočne obohatila aj po duchovnej stránke.

My sme si objednali výlet na Gili Air cez Slováka Filipa, ktorý žije na Bali už zopár rokov a mali sme zabezpečený aj odvoz do Padang bai, odkiaľ vyráža rýchloloď na súostrovie Gili´s ( Gili Trawangan, Gili Meno a Gili Air) a Lombok. Cesta bola veľmi pohodlná a rýchla, trvala necelé 2 hodiny. Z lode sme vyskočili do krištáľovo čistej vody a pešo sme išli hľadať naše ubytovanie. Za niekoľko minút sme ho aj našli, hodili sme sa do plaviek a išli sme preskúmať okolie a nájsť dobré jedlo. Natrafili sme na vychýrený Mowie´s bar, kde je všetko organické a zdravé, dokonca aj posedenie a taniere boli len z dreva a jedli sme priamo na pláži. Nádhera

Večer sme si užívali prekrásny západ slnka s výhľadom aj na okolité ostrovčeky. Na ďalší deň sme si zajednali šnorchlovací výlet, nakoniec tam išiel len Janko a ja som preskúmala a pofotila ostrov. Poobede sme zašli aj do vnútrozemia, aby sme videli, ako žijú domáci. Práve prebiehal ramadán a keďže na Gili žijú moslimovia, tak z miestneho rozhlasu väčšinu dňa zneli modlitby a ľudia sa buď modlili alebo hrali celý deň karty, proste bufet veget.
Bola to príjemná prechádzka, no už sa zotmelo a my sme sa nakoniec aj stratili – spolu s čínskymi turistkami, na ktoré sme natrafili uprostred ničoho a spolu sme hľadali cestu von Každopádne to bolo úsmevné stretnutie s pamätnou vetou Číňaniek: „Hello, where are we?“
Cestu k pobrežiu sme samozrejme po čase našli a rozlúčili sa s našimi spolupútničkami.

Posledný deň sme len oddychovali a čakali na loď, ktorá nás odviezla naspäť na Bali.

Celý tento výlet bol veľmi príjemný únik z reality do rozprávkového prostredia bez áut, smogu a hluku a načerpali sme veľa pozitívnej energie. Navyše tu bolo málo turistov a každý si pre seba našiel kúsok svojho raja len pre seba
Určite odporúčame navštíviť aj Lombok, ktorý sme my pre časovú tieseň nestihli, ale ponúka úžasné možnosti na využitie voľného času a nádhernú prírodu. Nájdete tu hory, sopky, vodopády, prales a samozrejme tie najkrajšie pláže.

Zakúpili sme si lístky na loď na ostrov Gili Air, ktorý sa nachádza asi 2 hodiny plavby od Bali, pri ostrove Lombok a kde sme mali v pláne stráviť 3 dni.

Boli sme prekvapení, že v takejto výške nájdeme jazero, keďže cestou sem sme doslovali boli v oblakoch a stúpali sme stále vyššie.

Po tejto zastávke sme pokračovali smerom na juh do oblasti Jatiluwih, kde sú najkrajšie ryžové polia na Bali a vedie tu úzka cestička s niekoľkými výhľadmi a zastávkami, kde môžete sledovať domácich pri práci s ryžou.

Západ slnka sme si pozreli v Tanah Lot. Je to ďalší posvätný chrám postavený na skale a prístup sem je ovplyvnený prílivom. Pri západe slnka odtiaľ vylieta niekoľko tisícok netopierov a je to jedinečný zážitok.

Potom sme pokračovali do Loviny, ktorá je preslávená nádhernými perlami, sledovaním delfínov a plážou s čiernym sopečným pieskom. Oceán tu bol perfektný a tak teplú vodu som ešte nikde nezažila. Zoznámili sme sa tu s balijskou rodinou, ktorá nás ponúkla ďalšou špecialitkou z ich kuchyne, praženými orechmi v chilli korení. Bola to mňamka. Vychutnali sme si tu nádherný západ slnka a išli spať.

Bol to upokojujúci zážitok a nabrali sme sily na ďalšiu cestu, do Tampaksiring, kde sa nachádzajú kráľovské hrobky vytesané do skál.K chrámovému komplexu Pura Gunung Kawi vedie asi 300 schodov a keď sa to spojí s vysokou vlhkosťou a teplom, je to náročný výlet, takže neodporúčam ľuďom so zdravotnými ťažkosťami.

Naša posledná zastávka bola Pura Tirta Empul, kde sú posvätné pramene a balijčania sem chodia aspoň raz za rok okúpať sa vo vode a vykonať duchovnú očistu. Tu sme nakúpili aj nejaké suveníry, dalo sa pekne zjednávať a neskôr sme sa vrátili do nášho homestay v Ubude.

Okolo obeda sme nasadli do auta a pokračovali na západ do mesta Klungkung, kde bol kedysi súdny palác Kertha Gosa a vykonávali sa tu hrozné tresty. Palác je postavený na vode a ako inak, vyzeral úžasne. Tiež ho nebolo jednoduché nájsť a nakoniec sme sa pýtali domácich na cestu, samozrejme každý nám ukazoval iný smer

Nakoniec som sa vybrala spýtať sa do miestnej banky, kde ku mne priskočil asi celý personál a zrazu som bola obklopená skupinou balijčanov a jeden druhého prekrikovali len aby mi pomohli a kreslili mi mapky s podrobnou trasou. Neskutočná pohostinnosť a pomoc od domácich nás sprevádzala počas celej našej dovolenky.

Z Kertha Gosa sme mali namierené do Ubud, ktorý je kultúrnym centrom celého ostrova. Poobede sme ešte stihli navštíviť opičí prales v strede mesta. Ideálny čas na návštevu je buď skoro ráno, alebo tesne pred záverečnou, keďže vtedy je tam najmenej turistov a vyhnete sa masám. Za necelú hodinku máte celá areál preskúmaný.

Neskôr sme sa už len ubytovali, opäť v homestay v nádhernom domčeku s maľovanými oknami a dverami ako z rozprávky.

Naša prvá zastávka bola v Bangli, a to Pura Kehen temple. Je to druhý najposvätnejší chrám na Bali a my sme mali šťastie, že sa tu práve konala nejaká slávnosť a všetci boli krásne vyobliekaní. Sviatočné oblečenie balijských žien je biela sukňa a biela čipkovaná blúzka a chlapi sú tiež odetí celí v bielom.

Po tomto chráme nás sprevádzal jeden milý pán, ktorý nám porozprával o histórii chrámu, hinduizme, Bohoch, ale aj o bežnom živote a vnútornom pokoji a v čom spočíva šťastie.

Najdôležitejšie pravidlo pri vstupe do každého chrámu alebo na iné posvätné miesto je, aby neboli odhalené nohy. Dá sa zapožičať alebo kúpiť tzv. sarong, čo je šatka, ktorá sa omotá okolo pása a zakrýva nohy. Ženy s menštruáciou majú takisto zakázaný vstup. To samozrejme nebude nikto kontrolovať, ale už len z úcty k domácim toto pravidlo treba rešpektovať.

Opäť sme sa vydali na cesty a naša ďalšia zastávka bola Tirtagangga – vodný palác. Návšteva určite stála zato, spravili sme krásne fotky a ja som obdivovala prenádherné kvety, fontánky a jazero, v ktorom plávali farebné rybky. Zdržali sme sa tu asi hodinu a pred nami bol už len malý kus cesty do Candidasa, kde sme mali nocľah.

Večer sme si vyrazili na dobré jedlo a sledovali tanečné vystúpenie malej slečinky, ktorá nám predviedla klasický balijský tanec barong.

Typické jedlá ako Nasi goreng, Mie goreng, Ayam satay chutili najviac z warungov, čo sú tzv. vývarovne, kde sa stravujú najmä domáci.

Prvý týždeň bol viacmenej oddychový, trávili sme ho na pláži Nusa Dua a rozhovormi s domácimi, vychutnávaním skvelej kuchyne a potulkami mestom. Najzaujímavejší bol silný vplyv morských prúdov a keď prišiel odliv, tak sa voda „ scvrkla“ o pekných pár metrov a kúpanie v mori už nebolo možné. Na každej pláži to bolo inak a vždy sme si dopredu pozreli, kedy je kde príliv a kedy odliv, aby sme neboli nepríjemne prekvapení.

Vplyv bohov a silná viera domácich boli vidieť na každom kroku, pretože na ulici, na chodníkoch, proste všade sme sa potkýnali o obetné košíčky, ktoré ženy každý deň poctivo pripravovali, aby sa poďakovali za úrodu, za dobré počasie, či vlahu, alebo naopak, aby ich zlí bohovia netrestali.

Náš prvý týždeň sa pomaly chýlil ku koncu a nastal čas posúvania sa po krajine na aute, ktoré sme si požičali. Na Bali je to celkom lacná záležitosť, takže sa to určite oplatí.

Nasledovali dlhé týždne pátrania po internete, zháňania informácií, výberu miest, ubytovania, mapovania trasy atď. V júni nastal deň D a my sme už cestovali na letisko vo Viedni, odkiaľ sme mali let do hlavného mesta Bali, ktorým je Denpasar, s jedným prestupom v Doha.

Vo chvíli, keď sme vystúpili z lietadla, nás najviac zaskočila obrovská vlhkosť vzduchu a rýchle stmievanie už o šiestej hodine večer. Chytili sme taxík, ktorý nás odviezol k nášmu ubytku v Nusa Dua. Už počas polhodinovej jazdy sme vedeli, že sa na Bali nebudeme ani sekundu nudiť, pretože ich architektúra bola fascinujúca od samého začiatku. Jednoducho sme sa nemohli vynadívať a najradšej by sme sa hneď pustili do objavovania krás tohto malého ostrova.

Ďalšie príjemné prekvapenie prišlo, keď nás taxikár vysadil pred naším apartmánom a pani domáca nás privítala s úžasným, širokým úsmevom so slovami: „ Hello Mr. Jan and Miss Livia“. Takéto skvelé privítanie sme ešte nikde nezažili a bolo to naozaj krásne gesto.

Na Bali sú veľmi populárne tzv. homestay, kde bývate priamo u balijskej rodiny a je to úžasný spôsob spoznania ich kultúry, bežného života a dozviete sa oveľa viac, ako keby ste boli uväznení v nejakom hoteli. Navyše, každá rodina tu má svoj vlastný chrám a udržiavanú záhradu a vy máte možnosť bývať v nádhernom prostredí. Ketut a jeho rodinu, u ktorých sme bývali, sme si veľmi obľúbili a sympatie boli vzájomné. Na konci dovolenky nám takmer zorganizovali balijskú svadbu, no samozrejme sme odmietli so slovami „ Maybe next time“ 

Naše prvé dojmy z ostrova boli teda veľmi pozitívne a tešili sme sa na ráno, aby sme sa vydali na cesty.