Keď sa povie Thajsko, každý si predstaví nádherné, nekonečne dlhé pláže s bielym pieskom, tyrkysovým morom, chrámy, budhistických mníchov, slony a krásnu prírodu. Priznávam, pre mňa to bola prvá návšteva tejto ďalekej krajiny, ale Janko sa tam pravidelne vracia, tak mi už predtým čo-to porozprával o Thajsku a jeho obyvateľoch. Letenky sme si kupovali na 8. november, kedy ešte len začína tzv. sezóna a chceli sme sa vyhnúť veľkému prílivu turistov a náš cieľ bol jasný – festival Yi Peng a Loy Krathong na severe Thajska, v Chiang Mai. Veľa som o ňom čítala na internete a patrí medzi najkrajšie sviatky na svete, preto niet divu, že som ho chcela vidieť na vlastné oči a oslavovať ho s domácimi.
V októbri však prišiel šok a už asi tušíte, čo mám na mysli – zomrel thajský kráľ Pchúmipchon Adunjadét. Vedeli sme, ako veľmi ho thajský ľud miluje a považovali ho za člena rodiny a preto sme mali obrovské obavy, aký to bude mať vplyv na našu cestu do tejto krajiny. Vyhlásili mesačný smútok, rušili festivaly (medzi nimi aj Yi Peng festival v Chiang Mai), podniky a bary síce mohli byť otvorené, ale nemohli púšťať hlasnú hudbu a podobne. Boli sme z toho frustrovaní, ale každý deň sme sledovali na internete najnovšie správy a vyhlásenia a dúfali sme, že nakoniec ten festival, kvôli ktorému sme chceli vycestovať, nám nezrušia. Naše modlitby boli vypočuté a my sme sa konečne bez obáv mohli pustiť do balenia vecí.
Leteli sme cez Emirates, najlepšiu leteckú spoločnosť za rok 2016 a pre mňa to bola takisto premiéra, tak som bola samozrejme zvedavá na ich servis a nesklamali. Prvý let z Prahy do Dubaja prebehol hladko a rýchlo, s obľúbeným Bailey´s v ruke a spokojní a šťastní sme čakali na náš ďalší let do Bangkoku. Táto cesta už bola únavnejšia, keďže spánok v lietadle nepatrí medzi moje topky a dokopy som prespala asi hodinu a pol. Každopádne, do Bangkoku sme dorazili okolo jednej poobede a my sme mali nasmerované na železničnú stanicu kúpiť si lístky na nočný vlak do Chiang Mai.
V Bangkoku majú úžasný, prepracovaný systém hromadnej dopravy v centre mesta a trafiť na hlavnú železničnú stanicu Hua Lamphong nebol žiadny problém. Oveľa väčší problém však bol, že lístky na vlak do Chiang Mai boli vypredané už na týždeň dopredu. Museli sme rýchlo rozmýšľať, čo ďalej. Ponúkali nám lístky na nočný autobus, ale za šialenú cenu, tak sme sa vybrali na náš hotel, aby sme vymysleli nejakú alternatívu. Dostať sa zo stanice k nášmu hotelu Chillax resort, ktorý sa nachádzal pol kilometra od slávnej Kao San road, už také jednoduché nebolo. Naše možnosti boli obmedzené na taxi, tricykel alebo autobus. Zvolili sme tú tretiu možnosť a pýtali sme sa ľudí na ulici, aký spoj jazdí z Hua Lamphong na Kao San road.
Thajci sú úžasní ľudia a naozaj všetci nám chceli len pomôcť, vysvetľovali rukami-nohami a lámanou thajsko- angličtinou, ale pochopili sme sa a všetci boli vo finále spokojní 🙂 . My sme spolu s nimi čakali na spoj č. 53 (naschvál uvádzam aj číslo spoja, pretože celú cestu sme čakali, kým šoférov pomocník bude zbierať peniaze za lístok a nakoniec sme sa dozvedeli, že je to tzv. free bus, takže sme cestovali úplne zadarmo a navyše sme to mali aj s krásnou vyhliadkovou jazdou po okolí kráľovského paláca a cez všelijaké úzke uličky a takisto cez čínsku štvrť). Bola to adrenalínová jazda počas obrovského lejaku a do autobusu a z autobusu sa doslova skákalo. Boli som fascinovaní, akí sú aj starší ľudia fit a čiperní. Jazda síce trvala niečo vyše hodiny, ale ak sa nikam neponáhľate a máte dostatok času, určite odporúčame. Ešte stále za intenzívneho dažďa sme konečne dorazili na hotel a mohli sme si zložiť veci. Privítali nás, ako inak, s úsmevom a my sme sa tešili na našu izbu ako malé deti, keďže sme tam mali aj súkromné jacuzzi a na streche hotela plavecký bazén.
Pred vodnými radovánkami sme však uprednostnili jedlo a vybrali sme sa na Kao San road na nejaký dobrý street food. Osobne som sa najviac tešila na Pad thai, pretože si ho často dávam aj v reštauráciách v Prahe, ale chcela som vedieť, ako chutí originál a musím povedať, že to je niečo neporovnateľné. Nebo a zem. V Thajsku som ho jedla naozaj veľakrát a zakaždým chutil inak, ale výborne. Po dobrom jedle sme sa vrátili na hotel a pred hotelovým parkoviskom sme videli malý stánok kde predávali lístky na autobusy, lode a rôzne túry. Hneď sme sa spýtali na lístky do Chiang Mai a keďže boli za priaznivú cenu 650 bahtov, rovno sme ich aj kúpili. Po návrate na izbu sme sa rýchlo hodili do plaviek, aby sme mohli vyskúšať náš strešný bazén s fantastickým výhľadom na nočný Bangkok. Večer sme zakončili relaxačným kúpeľom vo vírivke a s kapitánom Morganom 🙂 a tešili sa na ďalší deň na objavovanie mesta a jeho okolia.