Ako malé dieťa som videla v telke dokument o nádhernej krajine , ktorá leží na opačnom konci sveta a odvtedy tajne snívala o tom, že ju raz v živote navštívim. Keď sa nám v roku 2015 naskytla možnosť vybrať sa na dovolenku na Bali, ani chvíľu sme neváhali a v momente sme si kupovali letenky na tento ďaleký a tajomný ostrov bohov.
Nasledovali dlhé týždne pátrania po internete, zháňania informácií, výberu miest, ubytovania, mapovania trasy atď. V júni nastal deň D a my sme už cestovali na letisko vo Viedni, odkiaľ sme mali let do hlavného mesta Bali, ktorým je Denpasar, s jedným prestupom v Doha.
Vo chvíli, keď sme vystúpili z lietadla, nás najviac zaskočila obrovská vlhkosť vzduchu a rýchle stmievanie už o šiestej hodine večer. Chytili sme taxík, ktorý nás odviezol k nášmu ubytku v Nusa Dua. Už počas polhodinovej jazdy sme vedeli, že sa na Bali nebudeme ani sekundu nudiť, pretože ich architektúra bola fascinujúca od samého začiatku. Jednoducho sme sa nemohli vynadívať a najradšej by sme sa hneď pustili do objavovania krás tohto malého ostrova.
Ďalšie príjemné prekvapenie prišlo, keď nás taxikár vysadil pred naším apartmánom a pani domáca nás privítala s úžasným, širokým úsmevom so slovami: „ Hello Mr. Jan and Miss Livia“. Takéto skvelé privítanie sme ešte nikde nezažili a bolo to naozaj krásne gesto.
Na Bali sú veľmi populárne tzv. homestay, kde bývate priamo u balijskej rodiny a je to úžasný spôsob spoznania ich kultúry, bežného života a dozviete sa oveľa viac, ako keby ste boli uväznení v nejakom hoteli. Navyše, každá rodina tu má svoj vlastný chrám a udržiavanú záhradu a vy máte možnosť bývať v nádhernom prostredí. Ketut a jeho rodinu, u ktorých sme bývali, sme si veľmi obľúbili a sympatie boli vzájomné. Na konci dovolenky nám takmer zorganizovali balijskú svadbu, no samozrejme sme odmietli so slovami „ Maybe next time“
Naše prvé dojmy z ostrova boli teda veľmi pozitívne a tešili sme sa na ráno, aby sme sa vydali na cesty.
