Langkawi, často označovaný aj ako „perla provincie Kedah“ je súostrovie v Andamanskom mori, ktoré pozostáva až z 99 menších ostrovčekov, z ktorých najznámejší je rovnomenný ostrov Langkawi. Často tu natrafíte na symboliku orla, po ktorom je Langkawi aj pomenovaný. Ostrov je vyhľadávaným turistickým miestom pre jeho výbornú polohu, pekné pláže, úžasnú kuchyňu, Nebeský most a navyše sa pýši aj prívlastkom duty free, pretože od roku 1986 je oslobodený od daní.
Návšteva Langkawi bola pre nás, ako inak, úplne neplánovaná, ale keďže sme sa nachádzali na neďalekom thajskom ostrove Koh Lipe a do odletu z Kuala Lumpur na Bali ostávalo ešte zopár dní, tak sme si povedali, že je to ideálna príležitosť na spoznávanie nového miesta.
V rýchlosti sme si preštudovali Lonely Planet, slovenské a zahraničné blogy (ďakujeme Miške z Travelismus za super tipy 🙂 ), spravili si menší prieskum o cenách na numbeo a hneď bolo rozhodnuté – spravíme si krátky 4-dňový výlet do Malajzie. Pred nami bola už len neľahká úloha, dostať sa z Koh Lipe mimo sezóny na Langkawi, keďže v tomto období neexistovalo žiadne priame spojenie medzi týmito dvomi ostrovmi.
Dlho sme pátrali na internete po nejakých možnostiach dopravy, ale záver bol jasný, budeme sa musieť vrátiť na thajskú pevninu, prejsť niekoľko kilometrov minivanom alebo taxíkom a následne loďou na samotný ostrov Langkawi. S organizáciou cesty nám našťastie ochotne pomohli v našom rezorte na Koh Lipe a vybavili za nás celý transfer, za čo sme im nesmierne vďační.
Náš presun na ostrov bol celkom náročný a dlhý, cestovali sme celý deň a na Langkawi sme prišli až neskoro večer po desiatej hodine. Najlepšie na tom bolo, že cesta trajektom trvala namiesto 1,5 hodiny až 3 hodiny, pretože uprostred mora sme ešte zachraňovali druhú loď, ktorej vypovedal službu motor, takže sme išli naozaj slimáčím tempom preklimatizovanou loďou, kde som zamrzla až na kosť.
Po únavnej ceste nás čakala ešte jedna povinnosť, prejsť cez imigračné oddelenie a získať víza do Malajzie. Tam sme boli našťastie rýchlo vybavení a pred letiskovou halou sme si odchytili taxikára, ktorý nás zaviezol do nášho hotela.
Info: Ceny taxíkov sú tu fixne dané, takže nemusíte nič zjednávať, ani sa s nikým dohadovať.
Naše ubytovanie Paretto Seaview Hotel sa nachádzalo pri známej pláži Pantai Cenang a za cenu 39 Eur/noc sme mali k dispozícii spálňu s vlastnou kúpeľňou, priestrannú obývačku s televízorom, raňajky, akurát chýbal ten výhľad na more, ktorý mimomochodom nemala žiadna izba v tomto hoteli (napriek ich názvu 😀 ).
S týmto ubytkom sme boli vcelku spokojní hlavne vďaka jeho super polohe blízko pláže, nákupným možnostiam a v pešej dostupnosti sa nachádzal aj Podmorský svet, ktorý je najväčším v celej juhovýchodnej Ázii. Jediné, čo nám tu vadilo, bola strava a takmer vždy sme z raňajok odchádzali hladní. Výber bol naozaj mizerný a okrem toastu s džemom a nechutným párkom nič iné neponúkali. Snáď sa to v budúcnosti zlepší 🙂 .
Prvý deň sme si užívali teplo, slnko a more na pláži Cenang, ktorá vraj patrí k najkrajším na celom ostrove. Po Koh Lipe to však bolo trošku sklamanie, ale nič iné sme ani nemohli čakať, pretože krajšie more ako práve na Koh Lipe sme len málokde videli (ak nerátam Maldivy).
Najviac nás fascinovalo sledovanie lietadiel, ktoré neustále pristávali a vzlietali, bol to naozaj super zážitok. Po takmer celom dni pri mori sme konečne chytili aj nejaký ten bronz, ktorý nie a nie sa na nás nalepiť počas 4 mesiacoch cestovania, tak som z toho bola celá nadšená a konečne som nevyzerala ako Snehulienka 🙂 .
Na obedy a večere sme chodili do jedného warungu, kde varili tradičné malajzijské jedlá a opäť som neodolala mojim milovaným rezancom Mee goreng (ktoré sú populárne aj v Indonézii, ale v Malajzii chutia trošku inak). Okrem toho sú tu obľúbené aj placky Rotti, ktoré nájdete napríklad aj v Indii alebo na Srí Lanke a pripravujú ich na sladký aj slaný spôsob – nebíčko v papuľke. Raz sme zhrešili aj v KFC (pssst 😛 ) a bol to mimoriadne zvláštny pocit, jesť po toľkých mesiacoch na cestách fast food a poviem vám, najbližší rok do podobných reťazcov ani nepáchnem.
Každý večer sme si dali prechádzku po nákupnej ulici pri Pantai Cenang, kde môžete ochutnať fantastický street food, nakúpiť si lacné suveníry, alebo sa prejedať v jednej z mnohých all you can eat reštaurácií. Keďže celý ostrov je „duty free“, viete si tu kúpiť lacný alkohol, cigarety, kvalitnú čokoládu, značkové oblečenie a iné veci.
Na druhý deň sme mali naplánovaný výlet na známy Sky Bridge, ráno nás však privítalo nepekné počasie a slabý dážď, tak sme sa rozhodli túto návštevu odložiť na inokedy. Namiesto toho sme sa vybrali preskúmať podmorský svet „Underwater World“, ktorý sa nachádzal len 10 minút pešo od nášho hotela a práve na tomto mieste je najväčšie akvárium v juhovýchodnej Ázii.
Vstupné pre dospelú osobu bolo 46 MYR (približne 10 Eur). Nám sa tu veľmi páčilo a bol to parádny zážitok, najmä kŕmenie tučniakov a tuleňov.
Tretí deň sme si konečne požičali skúter a po krátkej 25-minútovej jazde sme prišli do dedinky Oriental Village, odkiaľ sme sa vyviezli lanovkou Sky Cab k ohromnému Nebeskému mostu Sky Bridge. To bol skutočne zážitok na nezaplatenie a tie výhľady!!! Zostali sme úplne bez slov. Lanovkou sme sa nechali vyviezť až na samotný vrchol hory Gunung Mat Cinchang a obdivovali sme všetku tú krásu navôkol.
„Zistil som, že odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale víťazstvo nad ním. Odvážny človek nie je taký, čo nepociťuje strach, ale taký, ktorý strach porazí.“ Nelson Mandela
Prekonávanie strachu a seba samej. Aj o tomto je pre mňa cestovanie. Naučilo ma neskutočné veci, okrem iného aj čeliť strachu a neustále posúvať moje vlastné hranice. Som nesmierne šťastná, že mi strach nedovolil prísť napríklad o takéto fascinujúce výhľady ako vidíte na fotkách nižšie. Z výšok mám fóbiu už odmalička, vždy ma zaleje studený pot a zatočí sa mi hlava, keď som viac než meter nad zemou, preto bola pre mňa obrovská výzva prejsť sa po Sky Bridge a vyviesť sa Sky Cab-om hore až takmer k oblakom. Ale DALA som to a som na seba patrične hrdá 🙂 .
Som vďačná mojej polovičke, že ma tak podržal a išiel so mnou do určitého rizika, že v kabíne chytím hysterický záchvat 😀 . To sa chválabohu nekonalo. Na moje veľké počudovanie som bola úplne pokojná a smiala som sa na týpkovi z Malajzie, ktorý nám v kabíne predvádzal vtipnú show (sám sa bál výšok a musel to nejak zamaskovať, tak neustále robil nejaké opičky, vykrikoval a podobne).
Info: Cena lístka za Sky Cab v čase nášho pobytu (júl 2017) bola 55 MYR + 5 MYR za vstup na Sky Bridge.
V cene bol aj vstup do Sky Rex 3D kina, ďalej do 3D Art Galérie a Sky Dome, samozrejme sme navštívili všetky tieto atrakcie. Kopec srandy sme si užili práve v 3D Galérii a Jankovi sa veľmi páčilo 3D kino, kde nám nasadili okuliare, posadili nás do „akože“ vlaku a pustili film s dinosaurami, kde nás na konci ošpliechala voda, bola to veľká zábava. V Sky Dome sme sa zasa viezli bobovou dráhou nekonečným vesmírom a poriadne sa mi tam zatočila hlava, keďže celý čas sme sa pozerali dohora na kupolu.
Cestou naspäť do hotela sme sa zastavili na krásnej pláži Pantai Kok, ale vody bolo tak málo, že kúpať sa tu vôbec nedalo. Tak sme si aspoň vychutnávali úžasnú jazdu na skútri, ktorá je na Langkawi zážitok sám o sebe, pretože samotný ostrov je hornatý a tak z každej strany môžete obdivovať nádherné výhľady a dokonalú prírodu.
Posledný deň sme opäť strávili na rozpálenej pláži Pantai Cenang a užívali si slnečné lúče pred dlhou cestou do balijského vnútrozemia.
Ďakujeme ti Langkawi za super zážitky 🙂 .
