Phnom Penh je hlavným a zároveň najväčším mestom Kambodže s počtom obyvateľov okolo 1,5 milióna. Vďaka prekrásnej architektúre, kde prevláda tradičný kmérsky, ale aj francúzsky štýl a takisto aj kvôli smutnej histórii a neslávne známemu väzeniu Tuol Sleng patrí mesto k najnavštevovanejším miestam v krajine. Pre nás bola druhou zastávkou v Kambodži po nádherných panenských plážach Koh Rongu a na vlastné oči sme sa presvedčili o tom, aké hrozné následky tu zanechala krutovláda Pol Pota a Červených Kmérov, z čoho ma ešte doteraz mrazí.
Do Phnom Penh sme pricestovali z prímorského letoviska Sihanoukville autobusom a po ubytovaní sa v našom guesthouse sme sa hneď vybrali do ulíc na dobrý street food, pretože spoznávanie každej novej krajiny pre nás vždy začína jedlom. Keďže sme mali ubytko vo výbornej lokalite neďaleko Kráľovského paláca a s množstvom stánkov s jedlom, netrvalo dlho a už sme mali na tanieri (alebo skôr v plastovom obedári) fantastické pikantné rezance s kuracím mäskom a zeleninou, ktoré sme jedli doslova na ulici, sediac na chodníku oproti Národnému múzeu. Keď už street food, tak naozaj štýlovo, autenticky 🙂 .
Po načerpaní síl sme sa vydali na potulky mestom a mali sme namierené ku kráľovskému Royal Palace, kde dodnes sídli kráľovská rodina, ale napriek tomu je sčasti sprístupnená turistom. Nachádza sa v obrovskom areáli, ktorý pozostáva z niekoľkých budov a už z diaľky nás zaujal nádherný kmérsky štýl, v ktorom sú postavené.
Vstupné do Royal Palace v čase našej návštevy (máj 2017) bolo 10 USD. Ak ste milovníkom architektúry ako ja, strávite tu minimálne 2 hodiny.
Dôležitá informácia: Palác je otvorený len v určitých hodinách, a to od 7:30 do 11:00, nasleduje obedná pauza a potom znova otvorí svoje brány od 14:00 do 17:00 hodiny.
Pre našich bratov Čechov možno bude zaujímavá informácia, že kráľ Norodom Sihamoni, ktorý v paláci žije, hovorí plynule česky. Od roku 1962 študoval v Prahe tanec a v Česku žil 13 rokov, až do roku 1975, kedy sa vrátil do svojej rodnej krajiny. Ako jediný kráľ obdržal aj čestné občianstvo hlavného mesta Prahy. Ak by ste ho teda pri návšteve Phnom Penhu stretli, môžete s ním prehodiť slovíčko 🙂 .
Samotný palác je skutočne veľkolepý, spomedzi všetkých budov vyniká najmä trónna sieň, kde sa odohrávajú oficiálne korunovácie a Strieborná pagoda, ktorá svoj názov získala vďaka 5 tisíckam stieborných dlaždíc ktorými je chrám pokrytý.
Ďalšie kroky nás zaviedli na čoraz obľúbenejšiu promenádu Sisowath Quay, ktorá kopíruje breh rieky Tonle Sap.
Na tomto mieste je neustále živo a ľudia tu radi trávia svoj voľný čas. Môžete ich sledovať ako vysedávajú na lavičkách, alebo športujú, hrajú rôzne hry a sprevádzať vás pri tom budú trhoviská plné vôní a farieb, útulné kaviarničky v parížskom štýle a bary, ktoré ožívajú hlavne v noci. Mne sa tu stal aj jeden nepríjemný zážitok, kedy sme s Jankom sedeli na brehu rieky a nasávali atmosféru mesta, zrazu sa pri mne objavil malý chlapec, ktorý ma najskôr začal ťahať za nohavice, potom chytil fľašu s colou ktorú som mala v ruke a chcel mi ju vytrhnúť z ruky. Bol veľmi drzý a ja som ostala v šoku, lebo s takýmto niečím som sa v Ázii predtým ešte nestretla a samozrejme keby ma pekne poprosil, ja by som mu tú colu veľmi rada venovala, ale prísť len tak k niekomu a bez jediného slova nasilu trhať z ruky nápoj mi nepríde úplne OK. Keď naňho Janko zvolal že čo robí, tak mu ten chlapček začal škaredo nadávať a ešte ho aj napadol, kopol doňho a udrel ho, potom utiekol. My sme sa tiež posunuli ďalej a prišli sme k nočnému trhovisku, kde sa cez víkend konajú nočné trhy a každý labužník, či milovník street foodu si tu príde na svoje. Spokojní budú aj nákupní maniaci, pretože sa tu dá slušne nakúpiť za lacný peniaz.
Phnom Penh však nie je len o nádherných palácoch, chrámoch a pestrofarebných trhoch, ukrýva v sebe hrôzostrašnú minulosť z obdobia vlády Pol Pota a Červených Kmérov a intenzívny depresívny zážitok vám ponúkne návšteva Múzea genocídy Tuol Sleng, ktoré je živou spomienkou na roky utrpenia a strachu.
Tuol Sleng bola bývalá stredná škola, ktorá sa v rokoch 1975-1979 premenila na väzenie (označované ako S-21), kde za vlády Červených Kmérov bolo uväznených takmer 17 tisíc ľudí, z ktorých prežilo len 12 ľudí. Ostatní boli popravení alebo umučení k smrti. Do tohto väzenia odvážali nepriateľov režimu, intelektuálov (stačilo, že niekto nosil okuliare) alebo ľudí, ktorých podozrievali zo spolupráce so CIA alebo KGB. Vo väzení potom skončili s celými rodinami, najskôr každého jednotlivo vyfotografovali, nasledovali dlhé výsluchy sprevádzané neskutočným mučením, keď nespolupracovali, boli týraní dovtedy, kým sa nepriznali a potom ich popravili a zobrali na vražedné polia, kde skončili v masových hroboch (občas aj zaživa). Malé deti popravili bez výsluchu.
Za krutovlády Pol Pota zomreli státisíce nevinných ľudí, niektoré zdroje dokonca uvádzajú až 2 milióny obyvateľov. Likvidoval mestá, ktoré považoval za semenište kapitalizmu, obyvateľov vysídlil na vidiek, kde museli tvrdo pracovať niekedy aj 16 hodín denne, zrušil peniaze a zakázal obchod. Boli to najkrvavejšie roky histórie krajiny a Múzeum genocídy toto bolestivé obdobie práve pripomína. Keď sme sa prechádzali po miestnostiach kde boli neuveriteľným spôsobom mučení nevinní ľudia, cítila som obrovskú úzkosť a bezmocnosť, bolo mi naozaj nepríjemne a smutno a temnú atmosféru miesta dotvárali vitríny plné lebiek mučených väzňov, či bohatá galéria obetí. Je len ťažko uveriteľné, aké hrôzy sa tu odohrávali len pred niekoľkými rokmi a zároveň z toho plynie ponaučenie pre nás, aby sme takéto niečo už nikdy nedopustili.
Vstupné do tohto múzea je 6 USD s audio guide-om a bez neho sú to len 3 doláre.
Trvalo nám dlho, kým sme vstrebali všetky melancholické zážitky z tohto väzenia a mohli sa posunúť ďalej. Pokračovali sme návštevou Národného múzea, kde sa dozviete veľa z dejín Kambodže a obdivovať môžete aj samotnú budovu, pretože je to hotový architektonický skvost, postavený v tradičnom kmérskom štýle.
Hlavné mesto Phnom Penh na nás pôsobilo ako moderné, rušné veľkomesto plné áut, tuk-tukov a motoriek, s množstvom pestrofarebných trhovísk, francúzskych koloniálnych budov ale aj tradičnej kmérskej architektúry, dobrého jedla a musíte mať pevné nervy, aby ste statočne odolávali nátlaku taxikárov a tuk-tukárov.
Ako sa sem dostať?
Do Phnom Penh môžete priamo priletieť, ale ľahko sa sem dostanete aj autobusom zo Siem Reap alebo Sihanoukville, ako to bolo aj v našom prípade. Lístky si jednoducho rezervujete na stránke www.bookmebus.com, kde nájdete všetky dôležité informácie, spoje, časy odchodu a príchodu alebo ceny za lístok. Cesta zo Sihanoukville nám trvala 4 hodiny a stála 9 EUR, pričom v cene bol aj nápoj a drobné občerstvenie, či dokonca aj wifi pripojenie.
Ako sa pohybovať po meste?
Veľmi to závisí od lokality, v ktorej budete ubytovaní. My sme bývali len kúsok od Kráľovského paláca a Národného múzea, preto sme sa pohybovali hlavne pešo, ale na dlhšie vzdialenosti využite tuk-tuk, pričom sa dopredu dohodnite na cene. V Ázii je najdôležitejšie pravidlo: všade a všetko treba zjednávať, to isté platí aj pre tuk- tukárov.
Kde sa ubytovať?
Obľúbená lokalita je v blízkosti Kráľovského paláca a v okolí promenády popri rieke Tonle Sap a Mekong. Táto oblasť je však drahšia, ale aj tu sa dá nájsť relatívne lacné ubytovanie. My sme bývali v RS Guesthouse asi 10 minút od Royal Palace a jedna noc tu stála 11 EUR/ 2 osoby. Izby boli skromnejšie a tie najlepšie roky už mali za sebou, ale na prespatie nám to stačilo. Na stránkach www.booking.com nájdete obrovské množstvo ubytovacích zariadení v Phnom Penh a teraz môžete využiť na váš pobyt aj zľavové kupóny na 10 % z ceny pobytu.
Zľava na 10% z ceny ubytovania: https://www.booking.com/s/15_8/4dd2995f
Čo si pozrieť v Phnom Penh a okolí?
Toho je naozaj veľa, ale za nás môžem odporučiť Royal Palace, Národné múzeum, Tuol Sleng, centrálne trhovisko a ruské trhovisko, promenádu popri rieke Tonle Sap a jazdu tuk-tukom len tak po meste. V okolí sa nachádzajú aj vražedné polia, tzv. Killing fields, ktoré sme my vynechali, pretože po návšteve Múzea genocídy by som ďalší hrôzostrašný zážitok už neprežila. Obľúbená je aj plavba rýchloloďou po rieke Tonle Sap z Phnom Penh do Siem Reap a naopak, loď však premáva počas roka v závislosti od stavu vody v rieke.
Praktické tipy na záver:
- ak priletíte do Phnom Penh, neberte hneď predražený taxík do mesta, pretože spred letiskovej haly (cez parkovisko) jazdí pravidelne autobus, ktorý má zastávku pri každej dôležitej pamiatke a na mape si ľahko overíte, či stojí aj v blízkosti vášho ubytka. Cena je tretinová oproti tuk-tukom a taxíkom.
- v meste sa dohovoríte anglicky, aj starší ľudia ovládajú základy tohto jazyka
- v krajine je oficiálnou menou okrem kambodžského rielu (ten sa používa veľmi málo) aj americký dolár. Rozhodne vám odporúčam zameniť eurá na doláre ešte na Slovensku, pretože priamo v Kambodži je výmenný kurz euro/dolár veľmi nevýhodný.
- stravujte sa na ulici, street food je tu fantastický a cenovo ste opäť niekde inde ako v reštauráciách, kde navyše jedlo nepripravia tak autenticky ako priamo na ulici. Za nás môžem povedať, že nám ešte nikdy neprišlo zle od žalúdka zo stravy z ulice, práve naopak, v reštikách im suroviny môžu stáť aj niekoľko dní a veľa ľudí sa otrávilo vtedy, keď jedli v drahšej reštaurácii, než na ulici, kde všetko pripravujú čerstvé.
- voda z kohútika nie je pitná!!!
- alkohol si sem zo Slovenska nemusíte brať, pretože taký lacný alkohol ako v Kambodži som ešte nikde inde nenašla. Miešané drinky za 1,5 USD, kvalitná whisky za 4-5 USD alebo Bombay Sapphire gin 1 liter za 11 USD.
- zjednávať, zjednávať a ešte raz zjednávať. V Phnom Penh to platí trojnásobne.
- ak chcete pomôcť miestnym deťom, nedávajte im peniaze. Ak peniaze prinesú domov, rodičia ich nepošlú do školy, ale budú ich zneužívať na predaj.
Dúfam, že som vám týmto článkom aspoň trocha priblížila atmosféru tohto rušného veľkomesta a dala užitočné rady ohľadom jeho návštevy a ak sa vám páčil, budem vďačná za jeho zdieľanie a komentáre. V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať na kontakt@traveliv.sk.
