Perla Indického oceánu, ležiaca len 30 km južne od Indie, známa vďaka bujnej vegetácii, kultúrnym pamiatkam, nádherným plážam a usmievavým, milým ľuďom. Takáto bola naša predstava o tejto krajine predtým, než sme ju navštívili. Dlho v nás tkvela myšlienka navštíviť tento ostrovný štát, pretože to, čo sme o nej čítali a videli na internete a v dokumentárnych filmoch sa nám veľmi zapáčilo a Srí Lanka sa dostala na náš bucket list 🙂 .
Mali sme obrovské šťastie a zrovna na obdobie, kedy sme mali v pláne návštevu tejto krajiny, spustila spoločnosť FlyDubai špeciálnu promo akciu na letenky do určitých miest a medzi nimi bolo aj Colombo, hlavné mesto Srí Lanky. Neváhali sme ani chvíľu, odratávali sme sekundy do spustenia tejto akcie a onedlho sme sa stali hrdými majiteľmi akčných leteniek na tento malebný ostrov.
Do nášho odletu ostával mesiac, najvyšší čas na naplánovanie trasy, značenie miest, ktoré rozhodne chceme vidieť, urobiť si prehľad o cenách, možnostiach dopravy, ubytovania a podobne. Zvládnuté na jednotku, uvidíme, ako to bude vyzerať v praxi 🙂 . S hlavou plnou predstáv, myšlienok a informácií sme si sadli na naše miesta v lietadle, pozerali von oknom na nočný, rozsvietený Dubaj a ponorili sa do ríše snov. O štyri a pol hodiny neskôr naša mašina dosadla na pristávaciu plochu… prvá zastávka – Colombo.
Po všetkých nutnostiach na letisku, t.j. víza, imigračné, pozbieranie batožiny a zamenení peňazí sme vyrazili do neznáma. Prvá facka prišla hneď, ako sme opustili letiskovú halu – obrovské teplo a vlhkosť vzduchu, uff… tak na toto si budeme musieť rýchlo zvyknúť. Mokrí ako myši sme boli doslova za pár sekúnd. K tomu ešte ťažké batohy, oblečenie, ktoré sa nám už lepilo na telo, bude to náročnejšie, než sme si mysleli, ale to dáme.
Po prvotnom teplotnom šoku sme ešte museli odolávať ataku hyperaktívnych taxikárov a ich šialeným ponukám za odvoz do centra mesta, ale aj to sme zvládli. Mali sme totiž dopredu naštudované, že jazdí pravidelný spoj číslo 187 spred letiskovej haly priamo do centra mesta na autobusovú stanicu za niekoľkonásobne nižšiu cenu, akú ponúkali taxikári alebo tuktukári.
Jeden autobus práve zastavil, tak sme hneď nasadli a za niekoľko minút sme už vyrážali do centra Colomba. Letisko Bandaranaike sa nachádza 35 km severne od hlavného mesta a cesta autobusom trvá približne hodinu, avšak to silno závisí od dopravnej situácie v meste a na diaľnici.
Počas našej jazdy nás prekvapilo niekoľko vecí – v akej dobrej kvalite sú srílanské cesty, šialená jazda tuktukárov a neskutočná špina v hlavnom meste. Vraveli sme si OK, sme na predmestí, v centre mesta a v okolí turistických pamiatok to už bude určite lepšie. Samozrejme sme sa mýlili. Srílančania si nerobia moc starosti s tým, kam hádžu odpadky. Zároveň to bol náš najväčší problém, pretože takmer nikde nemajú odpadkové koše a keďže sa my dvaja s Jankom snažíme čo najviac chrániť prírodu, všetky smeti sme museli vláčiť so sebou až na izbu, kde sme ich mohli konečne vyhodiť.
Autobus nás vysadil kdesi pri ceste, vôbec sme nemali predstavu o tom, kde presne sme, pretože naše offline mapy sa práve rozhodli štrajkovať. Zložili sme si batohy a modlili sa, aby sa nejako rozbehli. Vtom sme začuli vlak, čo bolo dobré znamenie, pretože sme vedeli, že sme niekde v blízkosti vlakovej stanice. Kráčali sme za tým zvukom a naša intuícia neklamala, ocitli sme sa na hlavnej vlakovej stanici, odkiaľ to bolo už len kúsok k nášmu ubytovaniu. Na stanici sme si ihneď šli zakúpiť lístky na vlak na ďalší deň do mesta Kandy. Nebolo to také jednoduché, pretože stanica Colombo Fort je jeden obrovský chaos a netušili sme, pri ktorom okienku sa predávajú lístky práve do nášho mestečka. Postavili sme sa do fronty na All tickets a čakali. Po 15 minútach sme sa konečne dostali na rad a vtom prišlo sklamanie. Celý čas sme tam stáli zbytočne, pretože lístky na rezerváciu sa kupujú pri okne číslo 17. No nič, ideme ďalej. Po nejakom čase sa nám to miesto konečne podarilo nájsť a bola to vlastne samostatná miestnosť s niekoľkými prepážkami, kde sa dali rezervovať lístky. Na výber máte z niekoľkých tried – prvá, druhá a tretia. My sme si zvolili druhú triedu s miestom na sedenie. Cena bola 280 rupií na osobu, bez rezervácie by to bolo len 190 rupií.
Paráda, lístky máme zakúpené, mohli sme sa vybrať k nášmu hotelu, ktorý sme si zajednali dopredu cez Booking.com. Naše offline mapy sa konečne spojazdnili a ukazovali nám 2,3 km k nášmu cieľu. S batohmi na chrbte je to celkom dosť, tak nám neostávalo nič iné, než si odchytiť tuktukára a vyskúšať si našu premiérovú srílanskú jazdu. Dávajte si veľký pozor na podnikavých tuktukárov, pretože na 100 % vás budú chcieť obrať o čo najviac peňazí aj za najkratšiu možnú trasu. Vedzte, že 1 km jazdy stojí 50-100 rupií v závislosti od terénu, takže ak napr. za 2 km trasu od vás vypýtajú 300 rupií, tak je to jednoznačne nadsadená suma a reálne by ste im mali zaplatiť 150- 200 rupií, treba preto zjednávať a dať im najavo, že viete, ako sa veci majú, poznáte danú trasu a tváriť sa pred nimi ako skúsený cestovateľ a žiaden nováčik. Ak sa danému tuktukárovi vaša ponuka nebude páčiť, nič sa nedeje, len mávnete rukou a pôjdete ďalej. Buď sa za vami rozbehne on sám a vašu ponuku nakoniec prijme, alebo o pár metrov ďalej sa už o vás budú biť iní tuktukári, ktorí chcú zarobiť.
My sme si teda jedného stopli, dohodli sme sa na rozumnej cene, nasadli a o niekoľko minút sme sa ocitli pred naším hotelom, ktorý sa nachádzal len niekoľko stoviek metrov od jazera Beira lake, ktoré je najväčšou vodnou plochou v Colombe. Bolo ešte skoro ráno a check-in sme mali až okolo obeda, tak sme si len zložili veci a vybrali sa preskúmať okolie hotela. Chceli sme sa hlavne niekde najesť a kúpiť si vodu, no mali sme smolu, pretože po oslavách Nového roka (áno, Nový rok oslavujú v apríli) bolo takmer všetko zavreté a o dobrom jedle sme mohli len snívať. Ako sme sa prechádzali úzkymi uličkami, všímali sme si prostredie, budovy, ľudí, farby a vône a snažili sa čo najviac nasávať atmosféru hlavného mesta. No hlad, smäd a obrovské teplo nás vyhnali naspäť na hotel, kde nám oznámili, že naša izba je už pripravená, môžeme sa ubytovať. Hurááá!
Po niekoľkých hodinách spánku sme sa vybrali do víru veľkomesta a našou prvou zastávkou bolo práve jazero Beira lake a na ňom ležiaci chrám Seema Malaka. Je to pekný maličký budhistický chrám postavený na vode so sochami Budhu v jeho rôznych podobách. Kedysi toto miesto slúžilo na inauguráciu mníchov. Vstupné do tohto chrámu je 200 rupií na osobu a vyžaduje sa tu určitý dress code, tzn. dlhé nohavice alebo sukňa a zahalené ramená, pred vstupom do chrámu sa treba vyzuť.
Samotné jazero je čisté, okolie pekne upravené, môžete si tu dokonca požičať vodné bicykle v tvare gýčovitej bielej labute a spoločnosť vám budú robiť volavky, kormorány či pelikány. Vtáky sú na Srí Lanke úplne všade a je ich naozaj veľa. Sú totiž zákonom chránené. Ich zabitie sa trestá, na čo upozorňujú aj mnohé tabule zavesené pri vstupe do parkov či na budovách a podobne.
Len niekoľko minút od jazera sa nachádza ďalší chrám Gangaramaya, ktorý na nás pôsobil mierne chaoticky, pretože sme tam videli akýsi mix všetkého možného – sochy Budhu, čínske sochy a prvky hinduizmu, no neskôr sme sa dozvedeli, že to sú všetko dary z rôznych zemí.
Tento chrám je zároveň najdôležitejším v Colombe a nachádza sa tu posvätný strom, figovník, ktorý symbolizuje poznanie. Budha práve pod týmto stromom dosiahol osvietenie. Okolo stromu je nádvorie s niekoľkými budovami a spomínanými darovanými predmetmi. Toto miesto malo pre nás zvláštnu, magickú atmosféru a s pokorou a úctou sme sledovali ľudí, ako sa klaňali a modlili k posvätnému stromu. Vo vzduchu bolo cítiť vonné tyčinky a kadidlo a my sme sa tiež dostali do istého kľudu a pohody, až sa nám odtiaľto ťažko odchádzalo.
Našou poslednou zastávkou bol mestský park Galle Face Green, ktorý sa nachádza pri pobreží a je lemovaný burácajúcim morom s divokými vlnami. Domácim to ale vôbec nevadilo, vo vode sme ich narátali hneď niekoľko a bolo vidno, ako si náramne užívajú šantenie sa v rozdivočenom mori.
Pozdĺž promenády boli stánky s jedlom, rôznymi gýčovinami, hračkami a na obrovskej trávnatej ploche si domáci rozložili piknikové stoly, ležali na deke, deti si púšťali šarkany (čo je ich obľúbená zábava) a vychutnávali si čarovné chvíle strávené s rodinou. Do toho znela z reproduktorov tradičná srílanská hudba a my sme sa cítili ako v úplne inom svete.
Keď začalo zapadať slnko a sledovali sme obrovské vlny rozbíjajúce sa o skaly, to už sme sa cítili úplne ako vo filme. Počkali sme si na záver tohto divadelného predstavenia a na hotel sme sa dostali až za tmy.
Po našich počiatočných obavách nakoniec náš pobyt v Colombe dopadol celkom dobre, videli sme nádherné miesta, zoznámili sme sa s miestnou kultúrou, užili si šialenú jazdu po meste a večer sme líhali do postele obohatení o kopec nových zážitkov.
Na hlavné mesto sme si vyhradili len jeden deň, ale myslím si, že to úplne stačí, lebo tu nie je moc čo vidieť. Hlavné pamiatky sme si za ten deň stihli pozrieť a okrem toho je tu všade len chaos, špina, schátrané domy a slumy, ktoré sa striedajú s modernými budovami, budhistickými chrámami a koloniálnymi stavbami.
